Anarchia! Začínam piatou skladbou, to preto, že je úplne úžasná, dokonalá a aj keď sa jedná o pohodovú náladovku, drieme v nej Etna! Caskets je skladba, akú by si mohlo do playlistu zaradiť akékoľvek komerčné rádio. Dovolím si tvrdiť, že by to neublížilo ani jednej strane, ba naopak. Dopriavam si ju niekoľko násobne po sebe a stále v nej nachádzam ten najväčší potenciál z celého Presenting The Problem. Pôsobí dojmom, akoby ju spútali a ona si to sama nechce pripustiť, vymaniť sa jej nepodarí. Niečo podobné som zažil so skladbou Fades Like A Photograph od FILTER. Obdobne dostatočne kvalitná a pritom tak komerčná.

Nechal som sa uniesť, nič to, poďme pekne od počiatku samotného. V úvodnej rovnomennej skladbe na samotnom začiatku gitara nápadne podobná českému SUNSHINE. Nevadí a ak sú RIBOZYME ich fanúšikovia, tak ich chápem. Skvelá alternatívna rockovina s dôrazom, pri ktorom ma na chvíľu zamrazí. Spevák keď tlačí na pílu, jeho hlas sa nápadne podobá na nebohého Petra Steela z TYPE O NEGATIVE!!! Reinkarnácia? Neviem, ale je tomu tak, však posúďte sami. Dvojka je progresívna a bez väčšieho dôrazu pulzujúca rocková skladba.  Leverage, dynamická a s použitím saxofónu čiastočne evokuje nórskych šialencov SHINING. Prešiel som s vami tri skladby a všetky sú niečím podobné a pritom tak rôznorodé a to je najväčšia devíza hodnoteného počinu. Over the Galvanized si žije opäť iným spôsobom a jej moderné poňatie pripomína niečo ako space metal od WALTARI. Tlieskam! Pozor päťka! Je úžasná! Viem, už som písal hore. Predsa len si ju vychutnám, dopočúvam… skočte si na toaletu zatiaľ a keď sa vrátite pofrčíme ďalej.

Šestka, dobrá? Geniálna! Možno je to tým prechodom z dokonalej päťky…, uchu lahodiace vyváženie nástrojov. Občas zachádza do štýlu, ktorý vlastne už stratil na svojom lesku a skončil v úzadí dejín, grunge. Pestrá nádielka a ten spomínaný Peter je tu zas.  Cítim tu aj LIFE OF AGONY v modernom strihu.  Ako ubiehajú skladby tak prihadzuje číselné hodnotenie, takú schizu som už dávno nezažil. Od počiatočnej osmičky cez desinu počas piateho tracku a záverečného hladkého pristania na deviatke. Dovolím si tvrdiť, že som našiel adepta na album roku. Pri podivnej, ale čímsi príťažlivej Paid in Graves si to uvedomujem ešte výraznejšie. Posledná The Bricks Went Flying je záver, aký vám doprajú len výnimočné telesá. Vláčna ako kvalitný poctivo pripravený med. Harmónia akejsi zvláštnej chuťovej polohy. Ten výrazný pocit horkastého neveľmi prisladeného medu, keď vás doslova až tlačí v hrdle a myslíte, že vám ubližuje a on naopak, lieči. Práve taká je posledná skladba a ja si to idem užiť ešte raz celé a určite nielen raz. Hádajte, ktorú pustím prvú?

Indie Recordings! Nórsko! Ďakujem, že ste!!! V opačnom prípade nás tu unudí spiatočnícka produkcia českých a nemeckých hudobných odvarov… Česť výnimkám, ale je ich málo. Obdobne to platí aj pre gigantické svetové vydavateľská, ktorých jedinou prioritou je orientácia na zisk a kde je kvalita len otázkou čísel. Zbožňujem, ak obal dotvára celok a tu tomu tak je. Minimalistická prepracovanosť. Celkovo tretí zásek od RIBOZYME a ja sa budem iba tešiť, ak ho prekonajú.

Album poskytlo na recenziu vydavateľstvo Indie Recordings.

Autor: Ruun

Hodnotenie autora: 9,5 / 10