Úvodná skladba Three Pillars je jednou z najlepších. Keby si tento spolok postrážil lepší zvuk, doprial kvalitnejšie zborové vokály a ponechal rodnú reč, bola by to úplná paráda. Ten zvuk samotný ma až tak nemáta, je priamo úmerný žánru, v ktorom sa PANYCHIDA pohybuje, ale angličtina mi tu vôbec nepasuje. Dôkazom je druhá Rod havrana. Rodný jazyk pesničku posúva do lepšieho svetla a spevák samotný sa evidentne dobre cíti, keď ho používa. Pagan ako taký je práve o rodných koreňoch a pocte vlastným tradíciám. Preto vo svete žnú úspechy východné zoskupenia, nesúce tento punc svojráznej originality. Zúfalo mi tu vadí sólujúca gitara alá ALKEHOL. Veselá, ako roj medovinou ožratých divých včiel. Musím spomenúť aj hosťa, účinkujúceho v druhom tracku, je ním sám Hoest z TAAKE. Áno je tam, ale je to tak zanedbateľné, že to bežný poslucháč prepočuje.

Return From The Woodland Journey – to, čo som uvádzal pri prvej skladbe tu platí niekoľkonásobne. O poznanie viac je cítiť neistotu v prejave speváka. Fakt, ktorý ma zo všetkého najviac poburuje pri počúvaní českých skupín a obzvlášť ma to serie pri ROOT. Porovnajte si silu ich skladieb v rodnej reči. Porovnanie berte, ale v úvodzovkách, nakoľko spomenutý ROOT to oproti PANYCHIDE valí v inej lige.
 
Remake vlastných skladieb si chalani mohli odpustiť a popasovať sa s novými výzvami, pri skladaní sa snažiť nájsť vlastnú tvár. Všetko, čo je na Woodland Journey počuť, sa tu už nespočetne krát objavilo. Na humpa spolkoch od západných susedov ma prevažne odrádza ten feeling, ktorý po prvý krát priniesli ALKEHOL a dodnes sa z ich tvorby nevytratil. Spomenuté cítiť aj v Black Wings of Death, pôvodne patriacej kapele RUNNING WILD. Jasné, poviete si, čo je zlé na ALKEHOLE… nič, zhola nič, pokiaľ sa jedná o originál. Živé skladby sú úplnou zbytočnosťou, vatou. Záznam sa podaril, no k čomu je to dobré? Pýtam sa, a zároveň si odpovedám, k ničomu. Tri krát som sa pokúsil vypočuť celú nahrávku, no ani raz ma neudržala do konca.

Chcem ešte dodať, že vydať CD v časopise, v ktorom vyšlo, nie je lacná záležitosť. O to viac pre kapelu, ktorá si naň musí zarobiť inou ako hudobnou cestou. Preto nechápem pohnútky ľudí z PANYCHIDA vydať sa bezpohlavnou cestou, ani best of ani miničko. Škoda, potenciál by na to bol.

Album na recenziu poskytol magazín Pařát.

Hodnotenie autora: 3 / 10