Ako jednému z porotcov tejto súťaže sa mi report na prvé semifinálové kolo píše naozaj veľmi ťažko, ale idem nato. Spočiatku som nevedel, čo mám od klubu U Očka očakávať, pretože som tam ešte nikdy predtým nebol. Počúval som na neho skôr negatívne názory, ale myslím si, že to nebolo najhoršie, aj keď je pravda, že takáto súťaž by si iste zaslúžila iný klub. To sú už, ale veci na polemiku, do ktorej sa nechcem púšťať. Ešte v úvode reportáže mi nedá nespomenúť množstvo negatívnych reakcií na najväčšej sociálnej sieti smerom ku porote a ich výberu semifinalistov. Zaujímavé je, že niektoré neprimerané reakcie prišli iba z tábora nepostupujúcich kapiel. Viacerí by si zrejme mali vstúpiť do svedomia, pretože konštruktívna kritika a nestotožnenie sa s názorom poroty je jedna vec, ale urážanie a obviňovanie je už vecou druhou…

Ale poďme späť k samotnej akcii. Kapely hrali v poradí od šiesteho miesta až po prvé (podľa bodovania poroty). Celkový víťaz prvého kola divízie Západ, skupina GALADRIEL, sa však odhlásila zo súťaže po zverejnení výsledkov, kvôli prácam na novom albume. Nahradiť ich tak mala kapela, ktorá skončila prvá pod čiarou. Avšak pod čiarou sa nachádzali dve kapely, ktoré dostali od poroty rovnaký počet bodov. Nitrančania EMPYRION a Bratislavčania [SIC]. EMPYRION sa však taktiež zo súťaže odhlásili kvôli odchodu ich speváka do USA a do semifinále sa dostali [SIC]. Porotcovia hodnotili počas živého vystúpenia najmä pódiový prejav, kvalitu hudby, muzikantskú úroveň jednotlivých členov a samozrejme aj celkový dojem a zapamätateľnosť. Porota taktiež prihliadla aj na schopnosť kapiel pripraviť sa na koncert v čo najkratšom čase.

Každá kapela mala podľa pôvodných inštrukcií odohrať 20 minútové vystúpenie, čo v praxi znamená asi štyri skladby. Prvé semifinále odštartovala bratislavská formácia [SIC], ktorá v konečnom dôsledku doplatila nato, že hrala prvá, pretože U Očka sa vtedy ešte nenachádzalo veľa fanúšikov. Druhý faktor, ktorý hral v ich neprospech bol ten, že mali alternujúceho gitaristu. Keďže som recenzoval ich debutový materiál Self Sketch, tak ich skladby som dôverne poznal a musím napísať, že naživo znejú oveľa lepšie ako z nahrávky. Kapela sa snažila aj o pódiový prejav, avšak nie vždy sa jej to darilo. Nedával by som to za vinu ani tak im, ale malému pódiu U Očka, pretože [SIC] sú až šiesti a ledvac sa na pódium pomestili. Pred doslova hŕstkou ešte statických fanúšikov si to, ale užili a rozhodne nesklamali.

Druhou kapelou večera boli kremnickí melodici SUNITY na čele s charizmatickým frontmanom Paľom „Pablom“ Gajdošom a excelentným, navyše stále len 20 ročným, gitaristom Adamom Mičincom. Pri ich vystúpení sa začal klub už aj čoraz viac zapĺňať fanúšikmi. SUNITY vbehli na pódium ako čerstvý víchor. Vystúpenie si azda najviac užíval líder kapely Pablo, ktorý po pódiu pobehoval, skákal a bavil sa aj s ostanými členmi zoskupenia. Okrem toho mu to aj solídne spievalo. Hudba SUNITY je takisto lepšia naživo ako z nahrávky, pretože z kapely vyžaruje pohoda, vnútorná chémia a pozitívna energia. Narozdiel od predchádzajúcich vystúpení, ktoré som mal možnosť vidieť, boli Pablove poznámky medzi skladbami trefné, nenásilné a vtipné. „Suniťákom“ sa z pódia nechcelo, ale pravidlá boli jasné. Aj keď jedným dychom dodám, že hrací už ďalšie kapely o niečo natiahli. Nejdem to dávať za vinu organizátorovi, pretože bol rozlietaný počas celého koncertu, žiaľ neustriehlo sa to.

Ďalšími, ktorí sa prišli pobiť o postup do finále tejto súťaže boli hardcoroví Bratislavčania HATE CONTROL. Pri tejto pätici hudobníkom, ale musím napísať, že ich hudba znie lepšie z nahrávky ako naživo. Pravda, energia, ktorá ide z ich vystúpenia je naozaj silná, ale ja osobne im ich šou neuveril. Typické pózy a hardcorová nasratosť mi prišli umelé a nepriprodzené. HATE CONTROL však dostali domáce publikum do varu a spevák Lukáš Gašpar rozprúdil aj menšie pogo a circle pit. HATE CONTROL však predviedli  solídne vystúpenie.

Štvrtou kapelou v poradí, ktorá sa predviedla fanúšikom a porote bola ostrieľaná formácia TRISTANA z Považskej Bystrice. Táto kapela (ak sa nemýlim) funguje od začiatku 90. rokov a má za sebou aj vystúpenia predt takými hviezdami ako GAMMA RAY alebo SCORPIONS. Žiaľ TRISTANA bola pre mnohých veľkým sklamaním a ja som nebol výnimkou. Neviem, či si skupina myslela, že už je za zásluhy jednou nohou vo finále, alebo čo sa udialo, ale v ten večer im neklaplo skoro nič. TRISTANA sa najprv veľmi dlho zvučila, čo odradilo viacerých fanúšikov, ktorí prečkali jej vystúpenie radšej pri bare. Ich koncert nemal potrebnú šťavu a dopozerať ich vystúpenie dokázalo spolu s porotu naozaj len málo divákov. Kapela bola na pódiu až príliš statická, teda okrem basáka Laca a speváka Petra Wilsona, ktorý mi však pripadal, akoby nacvičoval nejaké atletické pohyby. Na jeho obranu však musím napísať, že hlasovo bol na tom naozaj výborne, ale žiaľ v ten večer predviedla TRISTANA najslabšie vystúpenie.

Po vystúpení TRISTANY to začalo v klube hustnúť, pretože na rad prišli domáce hviezdy RUST2DUST. Veru, vďaka tomu, že prvé kolo bolo doma v Bratislave mali najväčšiu podporu od divákov, avšak treba napísať, že zaslúženú. Ja nie som fanúšikom moderného metalu, ale kvality RUST2DUST musím uznať. Výrazným lídrom kapely je vynikajúci vokalista Tomáš Buroň, ktorý vie pracovať s ľuďmi a aj so svojim hlasom. Bez problémov strieda melodické pasáže s kričanými. Vhodne mu sekundovali aj dvaja gitaristi a basák, ktorý pri riffoch rozskákali klub U Očka. Tento koncert si doslova užívali a vynieslo im to zaslúžené prvenstvo aj v hlasovaní poroty.

Záverečnou súťažiacou kapelou boli martinskí matadori LUNATIC GODS, ktorí sa umne popasovali aj s menšou diváckou účasťou na ich koncerte. Väčšina Bratislavčanov sa totiž zachovala ako patrioti a po vystúpení RUST2DUST sa venovala popíjaniu alebo zvolili odchod z klubu. LUNATIC GODS sa zachovali ako ozajstní profíci, ich vystúpeniu nie je čo vytknúť. Spevák Emil sa pomýlil pri uvedení novej skladby Duša plná ozvien, ale zahral to do outu s profesionálnou rutinou. Vynikajúco zneli naživo skladby Hate z debutového albumu Inhuman and insensible a neodmysliteľný hit Balada o makovom mlynčeku. Taktiež stojí za zmienku „škriekajúci“ bubeník Psycho a vynikajúci gitarista Hirax. LUNATIC GODS skončili v hlasovaní poroty na druhom mieste za RUST2DUST a to úplne zaslúžene.

Po súťažiacich kapelách prišiel na radu ešte špeciálny hosť akcie, nemecká glam rocková formácia RAYGUN REBELS, ktorá klub U Očka poriadne roztancovala. Je pravda, že takýto doslova rock n roll, aký hrajú, by som si doma zrejme nepustil, ale naživo to fungovalo bezchybne a do rytmu ich tónov som si nohou podupkával aj ja. Mladí muzikanti vedia predať svoju hudbu a vytvoriť vynikajúcu atmosféru a to aj napriek tomu, že na nich už veľa fanúšikov nezostalo. V polovici prerušil ich vystúpenie hlavný organizátor, ktorý oznámil výsledky poroty. Tri kapely RUST2DUST, LUNATIC GODS a HATE CONTROL mali dôvod na oslavu, ostatným ostali slzy pre plač. SUNITY, [SIC] a TRISTANA môžu skúsiť šťastie o rok.

Čo dodať na záver? Myslím si, že kto bol U Očka na prvom semifinále Wacken Metal Battle tak neoľutoval. Bol to príjemný večer, ktorému však chýbala väčšia divácka účasť, pretože takáto prestížna súťaž akou Wacken Metal Battle nepochybne je, by si zaslúžila väčšiu podporu. Osobne by som si vedel predstaviť ešte o niečo väčšie promo tejto akcie, ale na druhej strane svoje zohralo aj to, že o pár metrov nižšie prebiehala v inom klube ďalšia rocková súťaž. A ešte aby som nezabudol, všetky kapely mali naozaj veľmi dobrý zvuk, o ktorý sa postaral miestny česky hovoriaci mladík. Klobúk dole. Druhé semifinálové kolo v Košiciach je na programe už túto sobotu, tak dúfajme, že túto akciu príde podporiť oveľa viac fanúšikov ako bolo v Bratislave.

PLUSY:
Vystúpenie všetkých kapiel, výborný zvuk, pohodová atmosféra

MÍNUSY:
Ľudí nebolo málo, ale predsa len by sa ich zmestilo ešte o niečo viacej, chýbal stôl vyčlenený pre porotu, kde by sa mohla v závere poradiť

Autor: Stillborn

Foto: Sachtikus

SUNITY

HATE CONTROL

TRISTANA

RUST2DUST

LUNATIC GODS

RAYGUN REBELS