Odchod basgitaristu, speváka a hlavne mozgu kapely by bolo pre každú bandu trocha veľkým sústom. Samozrejme ešte stále je tu Ota Hereš (ALKEHOL), avšak bude nakoniec on sám stačiť na skrotenie beštie menom TÖRR? Odpoveďou by mala byť nakoniec nová placka Tempus Fugit, ktorá vyšla koncom novembra minulého roku. Na nej sa po prvýkrát predstavil v úlohe basgitaristu Honza „Bart“ Bartoš, ktorý zakotvil v kapele po odchode „skúšobnej“ dvojice Hradílek/Eisler. Spolu s bubeníkom RadEkom Sladkým sa teda TÖRR opäť predstavuje v pôvodnom a dobre osvedčenom triu. Nie je však trio ako trio, a tu sa musím opäť trošičku odbočiť k spomínanému Henychovi. Kým TÖRR v zostave s týmto „černokňažníkom“ bol hlavne o dvoch mužoch a doprovode (pri všetkej úcte k bicmenovi), po novom leží zodpovednosť výhradne na Herešových pleciach a z novinky je to teda poriadne cítiť.

Tempus Fugit totiž ťaží výhradne z gitarových riffov a sól, ktoré možno považovať za dostatočne nápadité, avšak novinka silno stráca na iných frontoch. Takmer vôbec sa nepodaril zvuk a ja sa iba márne čudujem, ako môže tak skúsená kapela, akou bezpochyby TÖRR je, vydať takto (nielen) zvukovo odbité cd. Bicie majú prehulený a veľmi nepríjemný zvuk, basgitara takisto až veľmi duní, a tak opäť všetko leží na pleciach frontmana. Keď sme pri tej forme, nemožno zabudnúť na artwork, ktorý prisilno pripomína kultovú dosku Time od MERCYFUL FATE, a tak ho taktiež môžeme smelo radiť k najslabším bodom tejto nahrávky. Po tejto nepríjemnej zoznamke, to má materiál obsiahnutý na cd teda ťažké až až. A úprimne, hoci má Tempus Fugit od prachprostej biedy stále ďaleko, rebríčky o najkvalitnejší album bude búrať asi len s priveľkými ťažkosťami. Podarili sa len thrashové nárezy Až mě všichni naserou, Zoufalá, vkusne naaranžovaná Básnici doby či zaťažkávajúca titulná pieseň. Ostatok viacmenej iba tu a tam vypĺňa hrací čas. Smutné, veľmi smutné…

Záverečný sumár tak nie je práve jednoduchý. Bojím sa, že novinka TÖRR nespadá ani do absolútneho priemeru, a to ani aktuálne ponúkaným materiálom, produkciou, obalom či textami (niektoré rýmy vážne stoja zato). Väčšina českých metalových stálic tak po rokoch opäť tápe, kde je chyba nevedno. Strata dôležitých členov? Neschopnosť kráčať s dobou? Skladateľské vyhorenie? Diskusia je voľná…

Autor: Demonick

Hodnotenie autora: 4 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla