MACHINE HEAD patria tiež medzi tie bandy, ktoré si počas svojej kariéry prešli svetlými, ale aj slabými obdobiami. Po prvých albumoch kapelu „postihla“ horúčka nu-metalu, ktorá spôsobila, že sa fanúšikovia rozdelili na dva tábory. História akoby sa začala opakovať. Neviem, možno som iba niečo zmeškal (je pravda, že posledné kúsky, ktoré som sledoval boli „The Blackening” a veľmi matne „Unto the Locust“), no už prvé vypustené „vlaštovky“ z novinky „Catharsis“ dávali tušiť, že sa niečo deje. Že toto už nebude ďaľší „The Blackening“, ani „The More Things Change….“, nebodaj „Burn My Eyes“. Že, kapela začala experimentovať. A fanúšikovia sa opäť ozvali…

MACHINE HEAD – Catharsis

Zjednodušene sa dá povedať, že MACHINE HEAD znova trocha upustili od thrashcoru a začali koketovať s modernými prvkami. Opäť cítiť nu-metal,  metalcore  a dokonca aj také elementy, na ktoré sme v tvorbe MACHINE HEAD neboli doteraz vôbec zvyknutí. Sú teda dve cesty, ktorými sa dá vydať pri objavovaní novej placky:

A – poviete si, že MACHINE HEAD si svoj ksicht našli niekedy okolo roku 1995 a tým pádom má kapela u vás šancu iba vtedy, keď bude vo svojom prirodzenom vývoji vychádzať zo svojich koreňov. Ak patríte sem, koštujte „Catharsis“ iba na vlastné riziko v prítomnosti svojho obvodného lekára.

B – ste liberálny fanúšik, ktorý nemá problém, ak kapela experimentuje v iných hudobných žánroch, zvukovo sa približuje ku komerčnejším spolkom na úkor rýchlosti a agresie. Zvoľme si preto napríklad túto možnosť.

MACHINE HEAD

Avšak ani druhý prístup hneď nemusí znamenať, že je všetko v poriadku. Áno, nájdu sa skladby, ktoré ozaj potešia výbornými rifmi a vydarenými melodickými refrénmi (napr. „Catharsis“, „Beyond the Pale“, „Screaming at the Sun“, rock and rollová „Razorblade Smile“), no aj pri zatvorení všetkých ôsmich očí treba konštatovať, že sa nájdu kúsky, ktoré vyvolávajú veľa otáznikov v hlave poslucháča.

Napríklad čo viedlo družinu okolo Robba Flynna natočiť country šláger ako „Bastards“ mi je naozaj záhada. Sám Flynn sa vyjadril, že skladba je reakciou na výsledky prezidentských volieb, no prečo práve takouto folkovou cestou…. Zmiešané pocity sú aj pri kúskoch ako „California Bleeding“ a „Triple Beam“.  Stagnáciu dokonca počuť aj v textoch. Kultové „Let freedom ring with a shotgun blast“ alebo „Real eyes realize real lies!“ vystriedali priamočiare pubertálne výrazy typu „Fuck the world!“ alebo rozpačité: „San Francisco, give me your money, Drug-crazed, road-rage, don’t ya act funny“. Tlieskajúca „Kaleidoscope“ zase evokuje pocit, akoby sa kapela pokúsila vzdať hold  „Run the World” od BEYONCÉ a natočiť tak vlastný chlapský manifest.

„We rise
We fall
And then we come together and
Despise this all
So get your middle fingers in the air
And sing
They can’t ignore us anymore
It’s up to us
So hear me out cause I don’t give a fuck”

VAROVANIE: Redakcia VALHALLA.SK nezodpovedá za výsledok drogového testu, ktorý poslucháč absolvuje dva dni po zhliadnutí videoklipu k tejto skladbe. Sledovať iba na vlastné riziko!

MACHINE HEAD

Na druhej strane treba rozhodne pochváliť samotný zvuk celej samotnej novinky, ku ktorému len ťažko nájsť výhradu. Rovnako potešia aj sóla a vyhrávky, ktoré často spravia z niektorých skladieb lepší dojem a v neposlednom rade aj výkon všetkých muzikantov. Všetky tieto pozitíva sú však často utopené.

Najťažšie je preto nahrávku hodnotiť globálne. Je to priam nereálne. Ak sa ku „Catharsis“ aj pristupuje s naozaj otvorenou hlavou, treba konštatovať, že ide o súbor skladieb, z ktorých niektoré fungujú vynikajúco a niektoré priam strašne. O to viac si myslím, že bude zaujímavé sledovať akou cestou sa MACHINE HEAD v budúcnosti poberú.

Hodnotenie autora: 5,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Martin „Čviro“ Novoveský

Redaktor Valhalla.sk