777 – Sect(s) ma prvou skladbou odrovnal ako výstrelom z kanóna a pozitívna odozva celého albumu prišla až so skladbou druhou. V dvojke paradoxne tento problém nenastáva a blahodarné účinky sa dostavia prakticky od prvých tónov. Magicky vás očarí štvrtá skladba z logickým názvom Epitome X, s ktorou to potiahnete na jeden nádych do samotného záveru. Opisovať 777 – The Desanctification je podobne ťažké ako pokúsiť sa definovať chuť lahodného jedla. Nadľudský výkon a čím viac sa o túto vec snažím, zisťujem, že to nedokážem, no pokúsim sa.

Predstavte si svet, nie bežný, nie tunajší. Svet, v ktorom sú veci zdanlivo na dosah a pritom tak vzdialené. Ak by ste sa ich pokúsili dotknúť zistíte, že sú vlastne vzdialené viac než sa zdalo. Prirovnania hodný je iba vesmír. Hviezdy vidíte a viete, že sú tam aj za bieleho dňa. Pozorovať ich však možno len po západe slnka a jasnej noci. Stavy vo vašej hlave sú schizofrenické, víria vám rôzne konšpiračné teórie o úbohosti bytia ľudstva ako takého, o našej bezvýznamnosti v kontexte nekonečna. Túto spojitosť dokazuje prevedenie celého balenia albumu.

Nedokážem si dobre predstaviť, ako nadviažu v prípade tak dokonalého diela. Obávam sa ale, že opäť podľahnem. Osobne si nepripúšťam, aby záver trilógie priniesol sklamanie, keď jeho jadro ponúka tak sugestívny celok takisto ako aj prvý diel. Veľkoleposť sama! Siedma skladba dá možno malú predzvesť vo svojom závere, ako by to mohlo vyzerať v záverečnej časti tejto trilógie. Tušiť je možné, ale vedieť nie. To prezradí záver eposu. Dokonalého po všetkých stránkach. 

Hodnotenie autora: 9 / 10