Rok sa s rokom zišiel a je tu čas bilancovania. Ten s číslom 2017 bol veľmi bohatý na množstvo skvelých albumov. Nielen na svetovej scéne, ale aj domácej. Mnoho nahrávok bolo skvelých, ale viaceré aj sklamali. Nebudeme sa venovať sklamaniam, ale práve naopak. Tým najlepším, ktoré vyšli v uplynulom roku podľa každého jedného člena Valhalla.sk.

Koláž artworkov, ktoré bodovali u našich redaktorov v roku 2017

Veľkým pozitívom je, že vo viacerých prípadoch bodovali u našich jednotlivcov práve domáce zoskupenia.

Stillborn

Rok 2017 bol nesmierne bohatý na vynikajúce albumy. Prvých päť bude aj s poradím, ostatné budú v mojom prípade bez poradia a tie nahrávky ja považujem za najlepšie, ktoré nám uplynulých 12 mesiacov prinieslo. Samozrejme, boli aj počiny, ktoré sa veruže nevydarili, na mysli mám najmä u svojich obľúbencov. Napríklad taká „Medusa“ od PARADISE LOST ma veruže nenadchla, detto neviem prísť na chuť, toľko ospevovanému albumu „Malina“ od LEPROUS.

1. SATYRICON – Deep Calleth Upon Deep
2. ME AND THAT MAN – Songs of Love and Death
3. MYRKUR – Mareridt
4. ARCH ENEMY – Will To Power
5. OBITUARY – Obituary

Bez poradia:
KREATOR – Gods of Violence, BENIGHTED – Necrobreed, MEMORIAM – For the Fallen, LOCK UP – Demonization, DYING FETUS – Wrong One To Fuck, ČAD – Bastard, ATTACK OF RAGE – Dogma, MIDNIGHT SCREAM – Dark Blood, SIGNUM REGIS – Decennium Primum, DECREPIT BIRTH – Axis Mundi, CAVALERA CONSPIRACY – Psychosis, MOONSPELL – 1755

Demonick

Aj napriek tej skvelej muzike, ktorá v uplynulom roku vyšla na povrch sveta, nemôžem žiaľ kapitolu s poradovým číslom „2017“ označiť nijak inak, než jedno veľké sklamanie. Či už ide o bohaté tragické úmrtia v radoch legendárnych hudobných es (Warrel Dane, Chuck Mosley, Martin Eric Ain, Chester Bennington, Chris Cornell, Geoff Nicholls…), rozpady viacerých zoskupení (popri THE DILLINGER ESPACE PLAN, HAIL OF BULLETS, HIM, TEXTURES tu vyslovene vládne posledné zbohom od BLACK SABBATH) a hlavne mnohé osobné sklamania v radoch osobných srdcoviek na čele s kultovými MORBID ANGEL, KREATOR, ANNIHILATOR, ARCH ENEMY, PARADISE LOST, ACCEPT, DANZIG, RAGE, PRONG, SIX FEET UNDER či ANATHEMA. Ako sami vidíte, potenciálnych adeptov na najväčšie sklamanie  je skutočne požehnane, lenže my sme tu dnes kvôli oveľa radostnejším veciam.

Suverénne najlepšiu tohtoročnú TOP 15 ešte dopĺňa tzv. bonusové trio, teda trojica najpríjemnejších prekvapení sezóny 2017.

SEPULTURA – Machine Messiah – za najprogresívnejší thrashový album roku, kde sa to len tak hemží originálnymi hudobný nápadmi.

OVERKILL – The Grinding Wheel – za fantastické energické remeslo, v ktorom sú chalani z New Yorku stále  obrovskou istotou.

CAVALERA CONSPIRACY – Psychosis – za konečne poriadnu dosku a s ňou i parádne „retro“, ktoré ma od vydania stále neprestalo baviť.

WARBRINGER – Voe To The Vanquished – za parádny návrat na scénu a najobľúbenejšiu skladbu roku („When The Guns Fell Silent“).

TRIVIUM – The Sin and the Sentence – za ďalší skvelý comeback a silný návrat ku kvalite, ktorý som teda ja osobne nečakal ani vo sne.

DYING FETUS – Wrong One To Fuck With – za death/grind kolotoč a dôkaz, že aj táto kombinácia môže byť neskutočne hravá.

OBITUARY – Obituary – za hnilobný výlet do minulosti a obrovskú výdrž bratov Tardyovcov a spol.

IMMOLATION – Atonement – za chorobnú a skutočne nepríjemnú atmosféru, ale i pútavý koncert v Humennom.

DECAPITATED – Anticult – za definitívne odpútanie sa od svojich koreňov a pevné hľadenie do budúcnosti. Za koncertné tutovky a tvrdý riff, ktorý seká do živého.

SATYRICON – Deep Calleth Upon Deep – za prvotný šok, ktorý sa neskôr premietol do úžasne prepracovaného diela a ukážky variability tohto telesa.

CRADLE OF FILTH – Cryptoriana – The Seductiveness Of Decay – za potvrdenie neuveriteľne stúpajúcej formy, až sa o to viac teším na nasledovníka…

MASTODON – Emperor Of Sand – za… za… za to, že jednoducho sú! Kapela neustále prekvapuje nečakanými krokmi a prináša jeden zaujímavý song za druhým.

SOEN – Lykaia – za mimoriadnu porciu progresívneho rocku, za skvelé inštrumentálne výkony a definitívne získanie vlastného ksichtu.

LEPROUS – Malina – za nezastaviteľné napredovanie, i napriek citeľnému vymäknutiu a príklonu k popovej hravosti.

PRIMUS – The Desaturating Seven – za vskutku parádne hravý album, na ktorom kapela doslova hýri všemožnými farbami a odtieňmi svojej geniality.

Bonus:
MYRKUR – Mareridt, WITCHERY – I Am Legion, BENIGHTED – Necrobreed

Twisted

ICED EARTH – Incorruptible  – V heavy/power metalovej škatuľke lanského roka mi zarezonovalo pár albumov, ktorým jednoznačne vládne ICED EARTH s „Incorruptible“. Suverénne najlepší počin od príchodu Stu Blocka k bande Jona Shaffera. Nepôsobí rozvláčne ako predchodca, odkazuje k najúspešnejším pilierom diskografie a zachováva si tradičné rozprávačstvo a výpravnosť.

EAGLEHEART – Reverse  – Naši západní susedia, konkrétne z Brna pochádzajúci EAGLEHEART, prišli s doteraz najlepším kúskom doterajšej kariéry. Albumu „Reverse“ vládnu tri suverénne vokály, kopec melodických momentov neskrývajúc progresívne chúťky a hlavne každým novým vypočutím objavovanie ďalších sviežich nápadov.

FIREWIND – Immortals  – Gréci FIREWIND prinavrátili novinkou „Immortals“ môj dlhodobo stratený záujem o túto kapelu. Predstavili kúsok napumpovaný energiou s famóznym vokálom nováčika Henninga Basseho. Koncepčný príbeh kráľa Leonida dodal nahrávke epický nádych, ktorý ruka v ruke sprevádzal tradične sympatický gitarový prejav Gusa G.

NOCTURNAL RITES – Phoenix  – Po takmer nekonečných desiatich rokov sa nám dostalo novinky Švédov NOCTURNAL RITES nazvanej príznačne „Phoenix“. Predstavuje dokonalú synergiu metalovej dravosti, melodickej výbušnosti a bezchybného vokálu Jonnyho Lindqvista.

SIGNUM REGIS – Decennium Primum  – Nemožno opomenúť ani zástupcov domácej power metalovej scény. Senčania SIGNUM REGIS sa zdá našli vokálnu istotu v Mayovi Petraninovi a chrlia radové albumy i EP so železnou pravidelnosťou. S kúskom „Decennium Primum“ priniesli materiál nie úplne vybočujúci z radu minulých zásekov. Novinka je vyšperkovaná chutnými gitarovými partami, obsahuje opäť pár koncertných tutoviek a sedí jej chvíľami aj komplexnejší prístup.

WITHIN SILENCE – Return from the Shadows  – Košičania WITHIN SILENCE s druhou doskou „Return from the Shadows“ ukazujú zdravé sebavedomie, inštrumentálnu vycibrenosť. Na škodu sú však niekedy až okaté odkazy na úspešnejšie metalové spolky. Každopádne za evidentný pokrok a prísľub do budúcna sa oplatí mrknúť po nich očkom a oprávnene partia k tomu vyberanému z minulého roka.

ENDLESS MAIN – II – Zvolenčania ENDLESS MAIN majú za sebou rok ako na horskej dráhe. Vydanie skvelého progresívne ladeného kotúča „II“ s omnoho vyzretejšími nápadmi, agresívnejším zvukom a výrazne zlepšeným vokálom s citom pre emóciu. Momentálne dokončujú EP, ktoré dúfam uzrie svetlo začiatkom roka aj napriek tomu, že počas jeho príprav kapelu opustil bubeník.

OVERKILL – The Grinding Wheel  – Snáď najusilovnejšia a kvalitatívne najvyrovnanejšia thrash metalová legenda OVERKILL ma ovalila pre mňa osobne tým najlepším albumom tohto žánru uplynulého roka „The Grinding Wheel“. Nekompromisný vokál, dunivá basová gitara a priehrštie jedovatých tutoviek si môže rovnocennej pozrieť do očí s ich legendárnymi zárezmi z prelomu 80. a 90. rokov.

MUNICIPAL WASTE – Slime and Punishment – MUNICIPAL WASTE s novinkou „Slime and Punishment“ v ničom nezaostávajú hlavne vo svojej nespútanosti. Kropia riadnou dávkou „napeprených“ gitár, trefným kritickým sociálnym podtónom a arogantne provokatívnym vokálom.

SEPULTURA – Machine Messiah – So SEPULTUROU je to stále ťažké berúc do úvahy historické pozadie kapely. Každopádne na „Machine Messiah“ po dlhom čase predvádza svoj najlepší výkon. Gitarovo veľmi pestrá doska, ktorej osobitosti dodávajú rôznorodé vokálne polohy Derricka Greena, nevídané orchestrácie, „groovy“ rytmy, HC nálože a  etno odtiene v skvelom robustnom zvukovom háve.

ANNIHILATOR – For the Demented – ANNIHILATOR je mojím osobným thrashovým benjamínkom. Koncertná istota, ktorá to zakaždým negatívne schytáva za svoje štúdiové novinky. Album „For the Demented“ je pre mňa o čosi zaujímavejším a farbistejším kúskom ako ten minulý. Kopce milimetrovo presných riffov a sól sprevádzaných výživným vokálom síce trpí kúsok streštenými a divnými lyrickými či hudobnými nápadmi. To ale akosi patrí k Jeffovi Watersovi.

Kým rok 2016 bol neskutočne plodným obdobím pre kvalitné thrash metalové nahrávky. Tak ten minulý 2017 sa niesol v znamení nepreberného množstva výstavných death metalových kúskov. V mojom prípade jedná hlavne o zástupcov floridskej a newyorskej školy.

IMMOLATION – Atonement – Nepreniknuteľne hutná atmosféra, kvílivé gitarové sóla, od ktorých sa má čo učiť i sama Meluzína a zničujúci vokál Rossa Dolana. Aj taká je novinka od death metalových legiend IMMOLATION „Atonement“, ktorej dominuje dusivé, ťahavé a nepokojné kúsky tvorené aj strunami mága Roberta Vignu.

SUFFOCATION – …of the Dark Light – Po nekompromisne skvelom minulom záseku som bol zvedavý aj na novinku „…of the Dark Light“ od SUFFOCATION. Tá je prirodzeným pokračovaním predchodcu a právom potvrdzuje status legiend, síce o čosi menšou brutalitou, ale nahrádza to technickými finesami, komplexnosťou, variabilitou a o kúsok väčšou prístupnosťou.

OBITUARY – Obituary – OBITUARY s rovnomenným názvom albumu svedčí výraznejšia chytľavosť, pýši sa parádnymi sólami s príhodným heavy metalovým oparom a celkovým „old schoolovým“ nádychom dosky, ku ktorej neoddeliteľne patrí chorobný Tardyho vokál.

MORBID ANGEL – Kingdoms Disdained – Azda večne kontroverzní MORBID ANGEL prišli  s materiálom, ktorý mi osobne napravil chuť po poslednom techno zázraku. „Kingdoms Disdained“ s navrátilcom Stevom Tuckerom síce trpí horším zvukom, ale valcuje špinavou atmosférou ako nepriepustný ťahavý deathový chuchvalec, ktorého nosným znakom je zomknutosť a jednoliatosť.

Fiju

ELUVEITIE – Evocation II: Pantheon – Švajčiarska folk metalová úderka si v uplynulých dvoch rokoch prešla priam katarziou a z pôvodnej zostavy nezostal kameň na kameni. Po trojročnej odmlke prišiel na rad prvý album v novom zložení a ten zbúral všetky moje očakávania. „Evocation II: Pantheon“ ponúkol perfektnú folk metalovú rozmanitosť podčiarknutú scenáristickým príbehom a u mňa sa stal nielen najlepším albumom roka, ale zaradil sa do výkladnej skrine všetkých folk metalových počinov za posledné roky.

AXXIS – Retrolution – Banda okolo frontmana Bernharda Weissa je na scéne už takmer 30 rokov a „Retrolution“ je jej štrnástym štúdiovým počinom, no táto nemecká partička vyvrátila akékoľvek pochyby, že by patrila do starého železa. Tu sa síce žiadny príbeh čakať nedá, no priamočiare a energiou nabíjajúce skladby zabezpečia poslucháčovi zlepšenie nálady kedykoľvek to bude vhodné.

Darksinia

Rok 2017 nebol pre mňa zrovna veľmi hudobný. Bol stresujúci vo všetkých doménach. Moje obľúbené skupiny boli skôr na turné alebo pracovali na nových albumoch. Príjemne ma prekvapil ale album od formácie XANDRIA. Nová speváčka je celkom šikovná a vo vysokých tónoch spieva ako „bosorka“. EPICA je klasika. Oni tuším ani zlý album nevedia urobiť. PARADISE LOST sú vynikajúci sprievod v smutných chvíľach. No a ANATHEMA vydali celkom optimistický album, ako napovedá aj názov tohto albumu. MOONSPELL som začala počúvať až od aktuálneho albumu. A veru, ten ich názov skupiny mi z neznámeho dôvodu nesympatizoval, ale utekala som pred nimi zbytočne. Veľmi počúvateľná tvorba.

1. XANDRIA – Theater of Dimensions
2. EPICA – The Solace System (EP)
3. PARADISE LOST – Medusa
4. ANATHEMA – The Optimist
5. MOONSPELL – 1755

Prco

1. SATYRICON – Deep Calleth Upon Deep
2. MUNICIPAL WASTE – Slime and Punishment
3. IRON REAGAN – Crossover Ministry

Ďalej bez poradia: DYING FETUS – Wrong One to Fuck With, DISTAX/CONCUSSA – split, SEPTICFLESH – Codex Omega, HUMAN HUMUS – The Obligatory Struggle

Marko Hundža

1. MYRKUR – Mareridt
2. ANATHEMA – The Optimist
3. FOSCOR – Les Irreals Visions
4. PRISTINE – Ninja
5. PAIN OF SALVATION – In the Passing Light of Day

Juldo

V roku 2017 toho opäť vzniklo na metalovej scéne dosť. Medzi albumy, ktoré ma toho roku zaujali radím určite TRIVIUM a ich novinku „The Sin and the Sentence“, ktorá má v sebe potrebnú dávku výbušnosti a agresivity, čo k tejto kapele neodmysliteľne patrí. Za zmienku tiež stojí nový album švajčiarskej formácie ELUVEITIE nazvaný „Evolucion II: Pantheon“, ktorý iste ulahodí ušiam nejednému vyznávačovi folk metalu. Z mnohých stálic spomeniem ešte novinku „Reaching Into Infinity“ od DRAGONFORCE.

Bez poradia:
ASKING ALEXANDRIA – Asking Alexandria, BATTLE BEAST – Bringer of Pain, ELUVEITIE – Evocation II: Pantheon, TRIVIUM – The Sin and the Sentence, DRAGONFORCE – Reaching Into Infinity, EVANESCENCE – Synthesis.

Čviro

Bez poradia: ANATHEMA – The Optimist, THE FACELESS – In Becoming a Ghost, DECREPIT BIRTH – Axis Mundi, LEPROUS – Malina

Luss

Bez poradia: SATYRICON – Deep Calleth Upon Deep, SÓLSTAFIR – Berdreyminn, SEPTICFLESH – Codex Omega

Jano Marton

Bez poradia: CAVALERA CONSPIRACY – Psychosis, ČAD – Bastard, CANNIBAL CORPSE – Red Before Black, MARYLIN MANSON – Heaven Upside Down, MASTODON – Emperor of Sand, PARADISE LOST – Medusa, RAMCHAT – Nepočaria!, SEPULTURA – Machine Messiah, SATYRICON – Deep Calleth Upon Deep, SÓLSTAFIR – Berdreyminn

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk