A hneď zo začiatku začínajú aj zostra. Už prvá skladba Mechanize znie tak, že pauza v spomínanom priateľstve bola prospešná. Dinova gitara dopĺňaná Burtonovým hlasom je presne to, čo nám je na Továrni strachu tak známe. To najlepšie ma, ale čakalo hneď v ďalšej skladbe Industrial Discipline, ktorá mi dokázala, že tento album bude prekvapivo dobrý. Úprimne sa priznám, že takéto niečo som nečakal. Dino, strieda pomalé pasáže s rýchlymi a do gitary sa opiera ako o život. Fear Campaign pokračuje v tomto trende a konečne sa tu ukazuje aj Gene Hoglan, ktorý Dina dokonca v niektorých pasážiach prekonáva. Práve preto sa táto skladba stala aj prvým singlom albumu. Čo mi však na nej vadilo, bolo záverečné sólo. Na druhej strane práve tieto pasáže robia hudbu typickú pre Feaf Factory. V podobnom duchu sa nesie aj Powershifter, strojovo presná, tak ako celé toto album. Rhys Fulber a jeho copyrightové programovanie a klávesy rozbiehajú skladbu Christploitation, ktorá mi trochu pripomenula Zero Signal, hlavne vďaka spomenutým klávesom. Najslabšou skladbou albumu je podľa mňa Oxidizer. Aj keď nevybočuje veľmi zo štandardu albumu, jej priemernosť skôr kazí dojem. Tento dojem hneď napravila Controlled Demolition, Burton tu zo seba vydáva úplné maximum a v podstate celá kapela sa postarala o to, aby sa táto skladba stala pokračovaním zvuku Demanufacture. A to je aj dobre, aj keď si myslím, že toto album Demanufacture neprekonáva, dostáva sa k nemu veľmi blízko. Designing The Enemy nie je tak tvrdá ako predošlé skladby, ale rovnako ako Oxidizer aj táto pieseň nemá až tak  veľmi čo ponúknuť oproti ostatným. Metallic Division sa dá nazvať predčasnou rozlúčkou s albumom, kde sa Rhys znovu vlastne len vyťahuje, čo vôbec nie je myslené v zlom. Na záver to najdlhšie – Final Exit, nadväzujúci na predošlú krátku skladbu. Prekvapením nie sú nasamplované nahrávky, ale skôr Burton, ktorý túto skladbu spevácky zvláda perfektne. Final Exit, nie je najlepšou, ale je najkrajšou skladbou a ak mi v celom albume chýbalo niečo ako Ressurection, tak tu to máme. Fear Factory v plnej kráse a aj na záver, sú presne takí ako ich poznáme. Industrálne presní, tak isto ako Rhys. Myslím, že ani jeden z členov nedáva Fear Factory taký nezameniteľný zvuk ako práve on.

Bonusový Crash Test je celkom dobrým výberom na novú verziu, aj keď si viem predstaviť iné piesne, ktoré mohli vybrať. Táto verzia je určite lepšou ako originál.

Na všetko predošlé, čo som napísal však môžete zabudnúť pri bonusových downloadoch, celá industrálnosť je preč a dokazujú death metalový začiatok kapely. Ale to je len bonusový materiál a ako rarita je to veľmi dobrý nápad, avšak nič čo by ocenili fanúšikovia kapely.

Autor: Boxy

Hodnotenie autora: 7,5 / 10