V radoch „morbiďákov“ to v poslednom čase veru doslova vrelo, čo viedlo i k obrovským personálnym rošádam vo vnútri kapely, kde prakticky nezostal stáť kameň na kameni. Isto ste počuli mnohé zvesti o všelijakých nepríjemných odchodoch (David Vincent, Tim Yeung…) a oslavovaných príchodoch (Steve Tucker, Scott Fuller), takže tým vás dnes radšej ani trápiť nebudem. Jedno je ale isté, na písmeno „I“ v bohatej diskografii, asi nebude hlavný kormidelník Trey Azaghtoth spomínať v najlepšom.

MORBID ANGEL – Kingdoms Disdained

„Kingdoms Disdaned“, album so skutočne prapodivným artworkom, by mal opätovne vrátiť Američanov na death metalový trón, teda práve tam, kam toto výnimočné zoskupenie vždy patrilo. Žiaľ, patrilo a štvorica si za to môže tak trochu i sama. Mierne impotentná kolekcia „Heretic“ z 2003 pôsobila hocijako, len nie suverénne a nasledovník z roku 2011, všeobecne preklínaný experiment „Illud Divinum Insanus“ (recenzia TU), dokráčal dokonca ešte ďalej. Obrovské tvorivé pauzy a časté zmeny v zostave? To veru neveští nič dobré.

Znovu tu máme neuveriteľnú šesťročnú odmlku a znovu hudobné dielo, na ktorom si kritika i fanúšikovská obec asi vyláme všetky svoje zuby. Pravda, viacero vyznávačov „smrtiaceho kovu“ si môže zhlboka vydýchnuť – kapela sa oblúkom opätovne vracia k svojej podstate, presne k tomu, čo jej išlo za posledných 30 rokov najlepšie. Stačí jedno svojské hrabnutie do strún a vy viete, že MORBID ANGEL sú doma. Čiže z tejto stránky je nové cd úplne v poriadku  – gitary drvia, basa duní, bubny tlačia a vokál reže do špiku kostí. Síce len s jedným jediným pôvodným členom, nuž neriešme… Bodka!

MORBID ANGEL

V tejto chvíli žiaľ prichádza veľké ALE, s čím ste hádam už počítali. Vôbec sa nepodaril výsledný sound a hlavne mix, kde Eric Rutan, ináč skúsený veterán od HATE ETERNAL, jednoznačne zlyháva na celej čiare. Zvuk je nepríjemne dunivý a najmä bicie sú necitlivo vytiahnuté nahor, čo spoľahlivo prebíja všetko navôkol. To sa týka hlavne gitarovej práce, ktorá je tým pádom trestuhodne zanedbaná, menej výrazná a odstavená na druhú koľaj. Slabšiu chvíľku prekvapivo zažíva Trey aj po stránke skladateľskej a nápaditých riffov, trefnú vyhrávku či prepracované sólo, aby človek rovno pohľadal.

Celkovo je materiál viac sústredený na jednoliatu masu než na konkrétne miesta. Na akúsi rôznorodosť či pestrosť teda rovno zabudnite. Skladby sami o sebe pôsobia skutočne až nenápadným dojmom, záchytných bodov je minimum a nápady sa vynárajú postupne, po úmorných skúškach v prehrávači. Kým však husté bahno „Gateways to Annihilation“ (2000) fungovalo na jednotku a pôsobilo chladným, ba až priam neľudským dojmom, „Kingdoms Disdained“ mierne kríva na obidve nohy. Aj vďaka tomu avizovanému zvuku.

Niekoľko slušných čísel sa ale určite nájde, nie žeby nie. Či už ide o úvodnú masáž „Piles of Little Arms“, monumentálny buldozér „The Righteous Voice“, psychotickými vyhrávkami popretkávanú „The Pillars Crumbling“, nekompromisné paľby „For No Master“/“The Fall of Idols“ alebo malú spomienku na predchádzajúci počin, hopsavú „Declaring New Law (Secret Hell)“. Suma-sumárum, je nakoniec predsa čo počúvať, hoci potenciál sľuboval omnoho väčšie veci a nepríjemná pachuť v ústach ešte hodnú chvíľu pobudne.

Hodnotenie autora: 6 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.