Radosť to bola preveliká, keď HELOWEEN oznámili ešte približne pred rokom toto obrovské turné „Pumpkins United“, na ktorom sa k aktuálnej zostave tekvíc pridali neodmysliteľní členovia tejto kapely – Kai Hansen a Michael Kiske. Zbožné priania fanúšikov boli vypočuté! I keď viacerí začali polemizovať, že ak má ísť o „pôvodnú“ zostavu, mohla kapela zavolať aj Rolanda Grapowa alebo Ulliho Kuscha. Samozrejme, k tomu nedošlo a nech už boli dôvody nato akékoľvek, jedno je isté. Najúspešnejšiu éru mali HELLOWEEN v období albumov „Keeper of the Seven Keys“, na ktorých spieval Michi Kiske (UNISONIC) a na gitaru hral aj Kai Hansen (GAMMA RAY, UNISONIC).

Všetci pekne spolu na jednom pódiu

Takže, suma-sumárum, či už fanúšikovia rannej tvorby (album „Walls of Jericho“, ktorý naspieval Hansen), fanúšikovia éry s Kiskem, alebo tej novodobej (až je to vtipné, písať novodobej, keďže Andi Deris je v kapele od roku 1994 – 23 rokov!) si prišli na svoje a koncert „Pumpkins United“ bol pre nich povinnosťou. Vidieť HELLOWEEN v tejto zostave, vidieť HELLOWEEN s Kiskem za mikrofónom a Hansenom za gitarou, bolo možné po viac ako dvadsiatich rokoch! A táto príležitosť sa už nemusí zopakovať.

Písať notoricku známu históriu kapely by bolo nosením dreva do lesa, takže poďme rovno k nedeľňajšiemu večeru. Ako hlavný chod sa v NTC Aegon aréne ponúkali tekvice, nič viac, nič menej. Gigantické turné odštartovalo v Južnej Amerike už pred nejakým časom a takmer zo všadiaľ hlásili vypredané. To sa podarilo aj na Slovensku! Aj keď treba dodať, že v sekcii státia by sa kľudne ešte pár fanúšikov na plochu zmestilo alebo sa mohlo uvažovať o väčšej hale, kapacita NTC je približne 5000 hláv. Publikum väčšinou tvorili fanúšikovia nad 40 rokov, ale našli sa aj mladší.

Andi Deris

Pódium zdobila veľké plachta s logom kapely a akési intro obstarala pieseň „Let Me Entertain You“ od Robbieho Williamsa. Po nej šla plachta dole a úvod koncertu patril skvelej trinásťminútovke „Halloween“. Gitarová sekcia a bubeník boli už na pódiu, Andi Deris a Michael Kiske vyšli trošku neskôr za búrlivých ovácií slovenského publika. Kiskeho skvelé výšky v tejto piesni dopĺňal Deris  svojim väčším dôrazom. Pokračovalo sa ďalším hitom – „Dr. Stein“. Po ňom sme sa zoznámili s dvoma tekvicami, Seth-om a Doc-om, ktorí nás sprevádzali počas celého koncertu, ako akési intermezzá medzi niektorými piesňami. Pre mňa zbytočnosť, ale hold, treba ísť s dobou a hlavne, aj muzikanti potrebovali pri trojhodinovej šou párkrát vydýchnuť.

Michael Kiske a Kai Hansen

Nasledovala „I’m Alive“ a pri nej som začal mať obavy, ako zvládne odspievať Michael Kiske celý koncert. Latku nasadil prvými dvoma songami neskutočne vysoko. Živnou pôdou pre moje obavy bol aj fakt, že skupina hrá takmer každý deň a tie výšky zvládnuť, nedokáže každý. Avšak práve pri tejto piesni všetky obavy zo mňa zároveň aj opadli. Kiske to dal s prehľadom, aj keď najmä v závere koncertu bolo cítiť, že ide už na doraz. Obavy som mal aj zo zvuku v NTC, pretože ten v tejto hale nebýva optimálny, ale aj po tejto stránke bolo všetko v poriadku.

Andi Deris a Markus Grosskopf

Na chvíľu prišla na rad Derisova éra a hit „If I Could Fly“, nasledovala najmladšia pieseň z celého playlistu „Are You Metal?“ z albumu „7 Sinners“ (2010). Práve od tohto derisovského dvojbloku som mal pocit, akoby fanúšikovské nadšenie pod pódiom sa niekam vytratilo. Speváci i gitaristi (s výnimkou Weikiho, ale u neho sme na to a na jeho „salámistický“ prístup už za tie roky zvyknutí) hecovali fanúšikov, čo to šlo, ale vo väčšine prípadov som mal pocit, že diváci čumeli ako telce na nové vráta…, samozrejme až na niekoľko výnimiek. Polovica z prítomných sa pozerala drvivú väčšinu na koncert cez svoj mobil. Nie nekritizujem, aj ja som si nahral jedno video, spravil pár totálne nekvalitných fotiek, ale mobil som odložil a užíval si prítomný okamih. Kdežto väčšina fanúšikov nie. Prvú polovicu koncertu som stál vo VIP zóne, teda priamo pod pódiom a o to viac ma zarazila miestami až apatia väčšiny ľudí na hecovanie kapely. Načo ste si kupovali drahšie lístky, keď ste nevrátili kapele potrebnú silu a energiu? Keď človek videl videá z predošlých zastávok tohto turné a porovnal reakcie fanúšikov, tak veruže mu bolo niekedy až do plaču. Druhú polovicu vystúpenia som sledoval zo sektora na státie zo zadu a veruže tam to nebolo o nič lepšie. A ešte malá poznámka k tejto téme. Aby sa fanúšikovia postavili na schody tak, že zablokujú východ a prechod k toaletám (pritom dole na ploche bolo ešte dosť miesta na státie) a ešte sa na vás pozerali, čo tadiaľ vôbec prechádzate, sa môže stať iba na Slovensku.

Spät ku samotnému koncertu. Mierne obavy som mal aj z výkonu Andiho Derisa, ale aj ten ma milo prekvapil. Výber piesní z jeho éry bol stavaný na dĺžku celého turné, takže Andi tieto skladby bravúrne zvládal a navyše evidentne odhodil svoje ego a viaceré skladby z Kiskeho éry (ktoré už spieval na koncertoch aj on) nechal spievať Michiho samotného. Na moje prekvapenie Kiske s ním spieval aj jeho songy, napríklad „Why?“.

Kai Hansen

Môj pomyselný vrchol večera prišiel približne po hodine koncertu, keď na rad prišlo medley Kaia Hansena, v ktorom si strihol štyri skladby „Starlight“, „Ride the Sky“, „Judas“ a „Heavy Metal (Is the Law“. Kaiov zamatový hlas má stále svoje čaro, vie kedy má pritlačiť na pílu a jednoznačne šiel úplne na doraz. Výsledkom bol naozaj neskutočný zážitok, opäť raz škoda len, že sa viac nechytalo publikum v predných radoch. Apropó, Kai Hansen. Hlasovo sa prejavil ešte v „How Many Tears“ a párkrát mu dal mikrofón ešte na niektoré časti Michael Kiske („Rise and Fall“, „Eagle Fly Free“). Čo je však podstatné tento malý-veľký muž odohral celý koncert na gitare a mal som pocit, že si to užíva najviac zo všetkých, najviac sa bavil, bol v najväčšej eufórii, jednoducho bolo radosť sa na neho pozerať a radosť ho počúvať! Práve on nezabudol vzdať hold už nežijúcim legendám – Ronniemu jamesovi Diovi, Janis Joplin a Lemmymu Kilmisterovi.

Michael Kiske a Andi Deris pri „Forever and One (Neverland)“

Po Hansenovom medley prišiel čas na zvoľnenie. Krásny precítený slaďák „Forever and One (Neverland)“ si hlasovo podelil Andi s Michaelom. Ďalšiu balada „A Tale That Wasn’t Right“ bola tiež balzamom. Krásny zážitok. Veľmi zaujímavé bolo aj bubenícke sólo Daniho Löbleho. Po jeho krátkej časti z videoprojekcie za jeho bicími šlo dobové sólo pôvodného a už zosnulého bubeníka Inga Schwichtenberga, aby sa k nemu Dani na záver pridal. Ďalší silný moment.

Ako jeden! Sascha Gerstner, Kai Hansen a Michael Weikath

Pozastaviť sa treba aj pri ostatných členoch, nielen pri spevákoch. Basáka Markusa Grosskopfa bolo počas celého koncertu celé pódium. Počas troch hodín sme počuli gitarový trojzáprah, páni si sólové časti pomenili, raz to bol Sascha Gerstner, raz Michael Weikath, inokedy zas Kai Hansen. Na móle, ktoré bolo určené nielen pre spevákov sa tam neraz mihli všetci traja spoločne a takisto bola radosť sa na nich pozerať. Sascha sa snažil ľudí hecovať, o Kaiovi som písal už vyššie a Weiki? Jednoducho, klasický jeho výraz tváre a klasicky odohraný koncert, ale taktiež parádne. Inštrumentálna stránka koncertu fungovala bezchybne, takisto ako aj spev a bicie.

Michael „Weiki“ Weikath

Potešili potom aj „staré“ skladby „„Livin‘ Ain’t No Crime“ a „A Little Time“, na ktoré však žiaľ bolo publikum úplne najodmeranejšie. Turné „Pumpkins United“ odštartovalo v polovici októbra a je celkom zaujímavé, že HELLOWEEN mierne obmenili playlist. Oproti predošlým koncertom sme sa v Bratislave nedočkali piesní „Kids of the Century“, „Waiting for the Thunder“, naopak vypočuli sme si „Rise and Fall“ a „Where the Sinners Go“ (tieto skladby pravidelne obmieňajú). Celkovo bola stavba programu vymyslená výborne, taktiež výber skladieb. Samozrejme, mohli by sme namietať, ja napíšem, že z Derisovej éry mi fakt chýbala na takomto významnom turné pecka „Before the War“ z albumu „ Time of the Oath“. To ale iba na okraj.

Koncert sa pomaly blížil do grandiózneho finále. Pred prvým odchodom HELLOWEEN do šatní, uviedol Andi Deris pieseň „How Many Tears“ a nezabudol podotknúť, že to bol jeho prvý song, ktorý počul od tejto skupiny. V spomínanej piesni sa predstavili všetci traja vokalisti, Deris, Hansen aj Kiske. Prvý prídavok prišiel v podobe „Eagle Fly Free“ a v tomto momente som bol ozaj rád, že Deris prenechal túto skladbu iba na Kiskeho. Po ňom Sascha odštartoval na gitare titulnú „Keeper of the Seven Keys“.

Úplný záver koncertu, obstarala pieseň „I Want Out“ a nafukovacie lopty s tekvicami.

Kapela sa opäť pobrala do zákulisia, ale všetci vedeli, že príde ešte jeden návrat. Ku bicím na vyvýšenú plochu vyšiel Kai Hansen odohral krátke sólo a úryvok z piesne „Gorgar“ a potom sa už s nami začal pohrávať s ústrednou melódiou ďalšej hitovky „Future World“. Ak som poväčšine koncertu fanúšikov kritizoval, v závere ich musím pochváliť, pretože odspievali posledné dve skladby takmer celé a aspoň v závere si vylepšili reputáciu. Záver obstarala už tradičná „I Want Out“, pri ktorej boli pustené do divákov nafukovacie lopty v tvare tekvíc, s ktorými sa bavili nielen ľudia, ale aj členovia kapely.

Na záver si dovolím tvrdiť, že spraviť turné „Pumpkins United“ bol skvelý ťah. Pre všetkých. Pre fanúšikov a takisto pre každého člena HELLOWEEN. Vidieť na jednom pódiu všetkých spomínaných hudobníkov bola nádhera, došlo aj na spoločné pokyvovanie gitarami, rozospievanie celej haly, úprimné a nehrané objímania Kiskeho s Derisom, Andiho teatrálne poňatie textov. Všetko zlé z minulosti, je zdá sa preč, a všetci si toto spoločné turné nadmieru užívajú a vydávajú zo seba maximum. Jednoducho potrebná profesionalita, ale aj nadhľad. Som rád, že som toto mohol zažiť!

PLUSY:
Celý koncert, výber skladieb, Kai Hansen, Michael Kiske, Markus Grosskopf, vypredaný koncert

MÍNUSY:
Žiaľ, miestami fanúšikovia. V mnohých prípadoch som čakal oveľa väčšiu a búrlivejšiu odozvu

Setlist HELLOWEEN: „Halloween“ (Kiske, Deris), „Dr. Stein“ (Kiske, Deris), „I’m Alive“ (Kiske), „If I Could Fly“ (Deris), „Are You Metal?“ (Deris), „Rise and Fall“ (Kiske), „Where the Sinners Go“ (Deris), „Perfect Gentleman“ (Deris), „Starlight/Ride the Sky/Judas/ Heavy Metal (Is the Law)“ (Kai Hansen Medley), „Forever and One (Neverland)“ (Deris, Kiske), „A Tale That Wasn’t Right“ (Kiske), „I Can“ (Deris), „Drum Solo“ (Löble, Schwichtenberg), „Livin‘ Ain’t No Crime“ (Kiske), „A Little Time“ (Kiske), „Why?“ (Deris, Kiske), „Sole Survivor“ (Deris), „Power“ (Deris), „How Many Tears“ (Deris, Hansen, Kiske) – „Eagle Fly Free“ (Kiske), „Keeper of the Seven Keys“ (Kiske, Deris) – „Guitar Solo“ (Hansen), „Future World“ (Kiske), „I Want Out“ (Kiske, Deris)

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk