No predtým, než vás poriadne napne a prípadne hodíte „šabľu“ do najbližšej toalety, povedzme si s čím máme vlastne čo dočinenia. Ale predsa s nezameniteľnou death metalovou mlátičkou CANNIBAL CORPSE, ktorá pre nás pripravila už trinásty dlhohrajúci počin v ich bohatej kariére, riadne poznačenej špliechaním krvi, lámaním kostí alebo mrzačením ľudského tela na voľný spôsob. Priznajme si, pätici z ďalekého Buffala, to išlo vždy ako po masle s noblesou im tak vlastnou, aj napriek všelijakým zákazom, verejnému pobúreniu či nezmyselným ťahaniciam.

CANNIBAL CORPSE – Red Before Black

Na „jubilejnej“ trinástke to zdá sa po dlhej dobe opäť mierne zaškrípalo a vytúžené červené jatka sa tentokrát asi nakoniec nekonajú, hoci sľubne znejúce, vopred zverejnené singlovky „Red Before Black“, „Code of the Slashers“ vzbudzovali isté nádeje.

Muzika to samozrejme nie je zlá ani náhodou, také dosky mäsiari z Bufalla totiž ani točiť nevedia. Len tu jednoducho máme iba ďalší album CANNIBAL CORPSE so všetkým, čo k tomu patrí, a žiaľ v o niečo menej pútavom prevedení než tomu bolo na predchádzajúcich počinoch. Vylezme s pravdou von, mocné tutovky ako „Kill or Become“, „Icepick Lobotomy“, „Scourge of Iron“ či „Encased in Concrete“ sa nepíšu každý deň, a na novinke je to sakramentsky počuť.

CANNIBAL CORPSE

Pritom úvodné „Only One Will Die“, „Red Before Black“ thrashujú parádne a šlehy „Code of The Slashers“, „Remaimed“ majú schopnosť zlúpať vaše kvetinkové tapety v obývačke. Skutočne nákazlivé gitary obsahuje i „Shedding My Human Skin“, však s tým podstatným rozdielom, že pätica na seba neraz vcelku zbytočne vrství ďalšie a ďalšie motívy, no zabíja tým pôvodný vynikajúci nápad. To je žiaľ neduh viacerých skladieb, pričom by len stačilo ísť o niečo jednoduchšou cestou ala „Firestorm Vengeance“, ktorá definuje podstatu prostého, ale maximálne ničivého riffu.

Koncertnou tutovkou sa môže stať chytľavá „Heads Shoveled Off“ či „Scavenger Consuming Death“ – tam sa konečne dočkáme aj legendárnej basgitary pána Alexa Webstera. Čo je treba spätne oceniť, sú mimoriadne časté sólové výlety, kde naši strunobíjci Pat a Rob leštia hmatníky šesťstruniek jedna radosť.

S blížiacim sa záverom však ani to nezachráni čoraz väčšie a väčšie varenie z vody, pocit monotónnosti a únavy predkladaného materiálu. CANNIBAL CORPSE do toho búšia z plných pľúc, ale neprichádza nič, čo by nás ešte poslednýkrát zodvihlo zo stoličky. Mierna škoda, lebo pachuť sklamania a nenaplnenia potenciálu nebezpečne hladká jazyk…

Hodnotenie autora: 6,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.