Je verejne známe, že práve svojimi koreňmi si na seba Jeff takpovediac uplietol malý bič. Dychberúce začiatky v podobne dua „Alice in Hell“/„Never, Neverland“ sú stále nezabudnuteľné a logicky je preto každý ďalší štúdiový album v diskografii ANNIHILATOR porovnávaný zrovna s touto legendárnou dvojičkou. Síce sa občas zvykne vravieť – nádej zomiera úplne posledná, dnes už asi nedúfa ani ten najväčší fanúšik a optimista zároveň. Hoci tá nádej…

ANNIHILATOR – For the Demented

Bolo to kopec rozhovorov typu „back to the roots“ či „back to the demo days“, čomu silno napovedala aj vopred zverejnená a treba dodať, že skutočne kvalitná singlovka „Twisted Lobotomy“. Metalová nespútanosť, mnoho energie, inštrumentálne výkony na hranici možností a zároveň jeden z najtvrdších songov v dejinách týchto Kanaďanov. Ozaj nekecám do vetra, lebo skladba je chytľavá namotávka (i napriek malej repetívnosti), no táto reprezentatívna vzorka aktuálnej dosky môže zároveň pôsobiť aj mierne zavádzajúcim dojmom. Dôvody?

„Waking from the dream,
I can hear a scream,
Wait, I cannot feel,
Oh my God, it´s real!“ („Twisted Lobotomy“)

Podobných čísel je totiž na kolekcii „For the Demented“ ako šafránu, a hoci sa párkrát predsa len dostávame do thrashových teritórií, o razancii podobnej „Twisted Lobotomy“ sa nám môže leda snívať. Ako keď podľa ukážok čakáte v kine ultimátne scifi plné drahých efektov a nakoniec sa z filmu vykľuje konverzačná dráma. Ak by toto bol jediný problém novinky ANNIHILATOR, tlieskam v stoji, žiaľ ani zďaleka nie je a počúvanie „For the Demented“ sa preto stáva nie práve najpríjemnejšou záležitosťou.

ANNIHILATOR

Máme tu síce ohromne nadaného muzikanta s obrovskými skúsenosťami, vlastným nahrávacím štúdiom a partičkou šikovných chalanov, no možno teraz je ten najvhodnejší čas na angažovanie osvedčeného producenta, ktorý by poradil „kudy-kam“ a naviedol kvarteto na správnu cestu. Posun voči predchádzajúcemu „Suicide Society“ je aj napriek všelijakým vyhláseniam zanedbateľný, výsledný zvuk sterilný, skutočne originálnych ideí minimum a skladby občas pozliepané tak podivným spôsobom, že to hlava neberie.

„Mayonnaise and some pepper, a bit of salt,
Join me in this romantic dinner-for-two,
Now it´s you and me together,
We can be as one, forever, digest,
I really don´t know why you think it´s my fault,
This bloody mess is all because of you,
A meal and a drink, the color´s so red,
There´s blood all over, I need to be fed.“ („Pieces of You“)

Samotnou kapitolou je lyrická stránka – tam náš hlavný hrdina zlyháva skoro na celej čiare a nedávny odchod dlhoročného speváka Davea Paddena bude asi vážnejší než sa prvotne zdal. Texty sú veľakrát až smiešne doslovné, infantilné a na úrovni školáka, ktorý si zapisuje svoje vzrušujúce nápady do zošita.  Od Jeffa nik nečakáva kadejaké filozofické výlety a ľubozvučné metafory, avšak nie sú takéto rýmovačky na túto legendu trochu prilacné?

Čo ale dodať k desiatke piesní – je to totiž neraz priam smutné, hoci niekoľko zaujímavých motívov sa predsa nájde, len opäť ten chaotický songwritting. V poradí šiesty kus „Phantom Asylum“ začína nádejným thrashovým výpadom, pokračuje sa metalcorovým breakdownom v refréne s následným prechodom, kde vládne jemný rockový bridge. Svižná záverečná jazda „Not All There“ je uprostred rázom prerušená úplne šialeným funky rytmom! O čosi pomalšia „The Demon You Know“ je prakticky vykrádačkou staršej dvojičky „Knight Jumps Queen“/„The Pastor of Disaster“ a odrhovačka „The Way“ snáď to najhoršie, s čím ANNIHILATOR doteraz prišli.

„I don´t care what people say,
I´m gonna do it my own way,
Because that´s the way I like it,
Yes, I do!“ („The Way“)

Suma sumárum tu teda máme ťažko stráviteľný guláš s vynikajúcou koncertnou tutovkou „Twisted Lobotomy“, slušnou titulnou „For the Demented“, príjemne zvrátenou baladou „Pieces of You“, netradičným intermezzom „The Dark“ a asi jedinou peckou, ktorá má odpich od začiatku do konca, rezkou sedmičkou „Altering the Altar“. Na kultovú sebranku, akou ANNIHILATOR bezpochybne sú, tak trochu málo. Kritikou sa v minulosti nešetrilo na mierne experimentálnu „All For You“ či tradičnejšie poňatú „Metal“, avšak pomyselného dna sa kapela dotýka až v tejto chvíli – „For the Demented“ je suverénne najhorším albumom za posledné desaťročie, ba dokonca i viac. O koncertnej forme ale zatiaľ nie je dôvod pochybovať, o čom sa môžete presvedčiť vo štvrtok (spolu s TESTAMENT a DEATH ANGEL) v košickom Collosseu.

Hodnotenie autora: 5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.