Od predošlého počinu maniakov z Detroitu ubehli presne dva roky, novinka „Nightbringers“ teda prichádza so železnou pravidelnosťou, ktorú sa banda snaží pri chŕlení nových albumov viac – menej udržiavať. Z balansu pánov nevyviedla ani ďalšia personálna zmena, gitaristu Ryana vystriedal mladý Brandon Ellis pôsobiaci v ARSIS a CANNABIS CORPSE, čo teoreticky mohlo zmeniť dlhotrvajúci rukopis kapely, no nestalo sa tak.

THE BLACK DAHLIA MURDER – Nightbringers

THE BLACK DAHLIA MURDER sa totižto stali akýmisi death metalovými AC/DC. Ich hororový melodický death metal je síce stále dostatočne charakteristický nato, aby ich poslucháč rozpoznal z veľkého množstva kapiel hrajúcich smrteľný kov, no zároveň akoby sa bránil akýmkoľvek zmenám.

Novinku „Nightbringers“ totižto otvára skladba „Widowmaker”, ktorú rovnako ako na predošlom albume „Abysmal“ štartuje krátke intro. Úvodný kúsok má, podobne ako ten prvý na spomínanom predchodcovi, tendenciu poslucháča dostať do varu hneď na začiatku, aby neskôr kapela striedavo pridávala a uberala z plynu. Aj keď tieto úvodné riadky znejú možno trocha negatívne, skutočnosť je však taká, že banda v podstate nič neskazila ,no prítomnosť akejsi šablóny, na základe ktorej sú chuťovky upečené v priebehu posledných šiestich rokov, je viac než citeľná. V rámci nej ale všetko funguje tak ako má. Aj s pozitívami.

THE BLACK DAHLIA MURDER

Čo mňa osobne veľmi teší je fakt, že THE BLACK DAHLIA MURDER si aj na „Nightbringers“ dávajú pozor nato, aby znela každá skladba osobite a nedávajú poslucháčovi dostatok priestoru pre nudu. Takýmto najsilnejším momentom celej dosky je jej záver. Kým na „The Lonely Deceased” cítiť lipnutie pre priam až black metalovú atmosféru (tu treba obzvlášť vypichnúť vydarenú akustickú vsuvku), pri nasledovnej grindcorovej „Gone But Not Forgotten“ s celkovým trvaním 1:15 je vymaľované skutočné rýchlo.

Ku všeobecnej osobitosti jednotlivých kúskov prispievajú napríklad zborové hardcorové vokály v titulnej „Nightbringers“ a „Jars“, poprípade speed metalový úvod v „Kings of the Nightworld“. Mimo toho je všetko v starých známych medziach – atmosféra, gitarový rukopis, postupy, zvuk. Mládenci si aj no novinke „Nightbringers“ skrátka idú „to” svoje, zbytočne veľmi neexperimentujú a až na zopár drobných úletov sa držia viac menej svojich osvedčených skladateľských štandardov.

Opäť teda platí, že sklamaní budú iba tí, ktorí od kapely čakali nejaký ten hudobný krok vedľa a spokojní budú zase fandovia, ktorým hudobné smerovanie minimálne z posledných dvoch placiek „Abysmal“ (recenzia TU) a „Everblack“ vyhovovalo. V mojom prípade sa o sklamaní hovoriť určite nedá, no ako sa vraví, menej je niekedy viac a preto si myslím, že prerušenie striktnej dvojročnej periodicity pri vydávaní nových hudobných nosičov by kapele predsa len pomohlo. Za normálnych okolností by to možno rovných 8 palcov hore nebolo, no vydarené cover verzie od CARCASS a AT THE GATES spolu s dvoma live kúskami ma k zaokrúhleniu hodnotenia smerom hore predsa len presvedčili. Tieto dezerty je však možné spolu so spomínanou „Gone But Not Forgotten“ počuť iba na európskej limitovanej verzii.

Hodnotenie autora: 8 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Martin „Čviro“ Novoveský

Redaktor Valhalla.sk