Od odchodu gitaristu Briana Welcha uplynul už nejaký ten rôčik, avšak kapela akoby len stále blúdila v kruhu a nevedela kadiaľ von. Chúťky experimentovať sú viac než zrejmé, ale aký význam potom malo vydanie predošlej old schoolovej jednohubky Remember Who You Are, keď rok po nej tu máme ďalší a opäť neuveriteľne experimentátorský počin The Path Of Totality?! Počin prvotne zamýšľaný iba ako EP, lenže pretlak skladieb zapríčinil to, že tu dnes máme desiaty dlhohrajúci album KORN, na ktorom sa podieľala rada hostí. Dubstepoví producenti ako Skrillex, Noisia, Downlink či 12th Planet dali novinke jasnú a ľahko rozpoznateľnú tvár, ktorá vydesí i toho najvernejšieho fanúšika.

Priznám sa, so mnou to nebolo ináč. Nechuť, odpor, sklamanie, totálne KO, prakticky nepočúvateľná vec a poriadna blamáž, ktorej hrací čas nepresahuje ani chudobých štyridsať minút. Lenže viete ako to je, pokušenie je tak veľké a vy nosič do prehrávača vložíte zo zvedavosti po druhýkrát, tretíkrát… Štyri, päť a ono to zrazu akosi funguje!!! Kde je teda háčik, lepšie povedané hák?

Samozrejme v slove KORN. Toto KORN nie je ani náhodou, v lepšom prípade môžeme tento výtvor považovať za silno vydupanú sólovku speváka (a po novom Dj-a) Jonathana Davisa. Tu už sa karta pomaly obracia a album akosi chytá silné grády. Munkyho gitaru hľadáte síce len s ťažkosťami, charakteristická basgitara Fieldyho je preč takmer úplne a bicie inak famózneho Raya Luziera sú nahradené škatuľkami, automatom a bohviečím iným. Suma sumárum nám tak ostáva len prejav spomínaného Davisa, ale ani to nie je na zahodenie, skôr naopak! Jonathan spieva opäť úplne fantasticky a dokazuje, že patrí do úplnej extratriedy vo svojom obore.

A čo samotné skladby? Z nich jednoznačne vyčnievajú oba single Get Up a Narcissistic Cannibal. Druhú menovanú by som si dokonca dovolil pasovať za najväčší hit KORN za posledných desať (???) rokov! Neobyčajne silný song, ktorého refrén snáď vôbec nejde dostať z hlavy. V nádhernej Bleeding Out sa mihnú aj takmer zabudnuté gajdy a Way Too Far opäť vsádza na mierne popový refrén a veru darí sa jej to náramne! Fantastické sú i trochu hutnejšie a temnejšie záležitosti typu Burn The Obedient a Illuminati, ale naopak aj veľmi chytľavé a zábavné Chaos Lives In Everything či Lets Go. Naopak slabšieho kalibru je nemastná, neslaná Sanctuary a bonusovká Fuels The Comedy.

Aj napriek počiatočným skeptickým názorom a nechuti k tomuto výtvoru sa musím priznať, že som si k The Path Of Totality postupne našiel cestu. Album je to totiž minimálne veľmi zaujímavý, patrične originálny a hlavne nesmierne odvážny. Na mňa osobne takisto veľmi pozitívne vplýva fakt, že ma novinka drží aj po takmer každodennom rotovaní v prehrávači, čo sa naopak prekvapujúco posledným MACHINE HEAD či MASTODON vôbec nedarí, hoci ich aktuálne albumy sú remeselne takisto na najvyššej možnej úrovni. Kde zostali tohtoroční MORBID ANGEL na polceste, tam KORN hrdo kráčajú vpred. Samozrejme novinka si vás nemusí nezískať, ak ani trochu neholdujete elektronike, dubstepu a podobným veciam.

PS: Pre fanúšikov odporúčam takisto inštrumentálnu verziu tejto dosky. Na povrch sa nádherne vynoria motívy, o ktoré človek predtým vôbec nezakopol!

Žáner: nu-metal/dubstep Krajina pôvodu: USA Vydavateľstvo: Roadrunner Records Dátum vydania: 6.12.2011 Web: www.korn.com
Zostava: Jonathan Davis – vokál, gajdy James „Munky“ Shaffer – guitar Reginald „Fieldy“ Arvizu – basgitara Ray Luzier – bicie, perkusie	Diskografia: Korn – 1994 Life Is Peachy – 1996 Follow the Leader – 1998 Issues – 1999 Untouchables – 2002 Take a Look in the Mirror – 2003 See You on the Other Side – 2005 Untitled – 2007 Korn III: Remember Who You Are – 2010 The Path of Totality – 2011
Tracklist: Chaos Lives In Everything (3:47) Kill Mercy Within (3:35) My Wall (2:55) Narsissistic Cannibal (3:11) Illuminati (3:17) Burn The Obedient (2:38) Sanctuary (3:24) Lets Go (2:41) Get Up (3:43) Way To Far (3:49) Bleeding Out (4:50) Bonus: Fuels The Comedy (2:47) Tension (3:32)	Definitíva: KORN definitívne stratili súdnosť  a opäť poriadne hazardujú s priazňou  svojich inak veľmi oddaných fanúšikov. Album silno nasiaknutý dubstepom je však totálnym  prekvapením a prináša množstvo podarených piesní, ktoré dostanete z hlavy len ťažko. Veru, veľmi ťažko.