Od predchádzajúceho záseku „Dreamtherapy“ z roku 2011 neostal v kapele priam kameň na kameni, čo sa prirodzene prejavilo aj na celučičkom vyznení dosky. Nepredbiehajme však, ale pekne po poriadku si prejdime čo za personálne rošády sa vlastne udiali. Za bicími sa objavil Filip Smetana, basgitaru opätovne masíruje navrátilec Vojta Šimoník. Ten spolu s výraznou pomocou Michala Kůsa (gitary) dopĺňajú hlavného vokalistu, ktorým je už pomaly päť rokov Roman Sácek.

EAGLEHEART – Reverse

Práve existencia troch hlasov pridáva albumu na mnohorakosti, sviežosti a v istom slova zmysle aj na nepredvídanosti. Odlišnosti jednotlivých vokálov majú okamžite vplyv na palete nálad, farbitosti a emočnej rôznorodosti skladieb. Keď už hovoríme o emóciách, tak dosku možno jednoznačnej považovať za najosobnejší a najvyzretejší kúsok v doterajšej albumovej histórii chalanov. Tomu dopomáha aj samotný sýty a dynamický zvuk nahrávky. Vzájomné prepojenie s klávesmi, ktoré v pomaly sa rozrastajúcej diskografii hrajú čoraz dôležitejšiu úlohu, je zase o kúsok prirodzenejšie a malebnejšie.

Každá doterajšia nahrávka EAGLEHEART sa mohla pýšiť inštrumentálnou precíznosťou, ktorá je prítomna aj na aktuálnom diele. Malebne vyhrávajúce gitary dua Kůs/Jakulliak nevyspytateľne kľučkujú v spletitom melodickom labyrinte všakovakých motívov. Tých je neúrekom a ich príťažlivosťou priam prekypuje každá jedná skladba. Dôležitou súčasťou tejto úchvatne znejúcej hudobnej mozaiky je aj rytmika, ktorá rovnocenne prispieva ku kompaktnosti a údernosti albumu.

Suverénne teda ide o najkomplexnejší a najambicióznejší hudobný zážitok od tejto partie, ktorého vstrebávanie tentokrát nie je okamžité, ako tomu bolo po minulé razy. Nenútene a prirodzeným spôsobom však navádza k opätovnému vypočutiu. Ten aj napriek progresívnemu nádychu materiálu alebo prítomnosti momentov oplývajúcich kúskami intimity stále potvrdzuje, že ide o power metal ako remeň.

EAGLEHEART

Celé toto melodické dobrodružstvo načne príjemne sa vinúce intro „Awakening“, pracujúce so zasnenými motívmi, pridávajúc štipku tajomna a nezabúdajúc na nutnú gradáciu vyvrcholiacu v úvodnú skladbu „Until Fear is Gone“ s refrénom, ktorý vás nenechá chladným a nacapenou nálepkou piesne s najväčšími hitovými ambíciami. Tie majú i titulná „Reverse“, svieža „Endless“ – svojou melodickosťou pripomínajúca Talianov VISION DIVINE a môj súkromný favorit „Enemy Within“ s bombastickým vokálnym divadlom všetkých hlasov a náznakoch klasickej hudby v gitarových tónoch.

„Healing the Scars“ a orientálna „Mind to Decipher“ sú naopak zastreté potemneným závojom s agresívnejšími gitarami, nástojčivými bicími a hosťujúcim dravým vokálom Martina Kleknera (ex EAGLEHEART), ktorý pridáva skladbám na razancii. „All I Am“ a „Palace of Thoughts“ nás zase nechajú ponárať sa do progresívnych zátiší, z ktorých akoby niet úniku. Práve v týchto, zimomriavky vyvolávajúcich momentoch, som mal pocit, akoby som počúval ďalších majstrov melodického metalu SECRET SPHERE. Nemožno opomenúť „Erased from Existence“, ktorú zvláčni prítomnosť husieľ navodzujúcich vzletné folkové motívy, nie nepodobné tvorbe chalanov z ELVENKING. Skladba má aj precítenú baladickú verziu „Erased“.

Míľovými krokmi posúva táto česká partia kvalitatívnu úroveň každej svojej novinky vo svojej takmer pätnásť ročnej histórii. Človek by aj začal dumať nad tým s čím prídu chalani v budúcnosti, ale stále čerstvý album je natoľko výživný, že radšej siahne po jeho opätovnom vypočutí. To neprestáva baviť ani po mnohých razoch, stále čímsi prekvapí.

Hodnotenie autora: 8 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk