Johny Štefeček je známy v slovenských hudobných kruhoch najmä vďaka svojmu medzinárodnému projektu POETRY IN TELEGRAMS. Spolupracuje v ňom s muzikantmi ako Thomas Lang, Paul Ortiz, či Jørgen Munkeby. Hudba jeho stále štúdiového projektu je vskutku zaujímavá , podmanivá a nesmierne kvalitná, škatuľka progressive ju vystihuje zrejme najviac.

Na osobnejšiu spoveď sme Johnyho nahovorili bez problémov, ochotne a promptne odpovedal na naše zvedavé otázky. Nie však všetky, pár informácií si nechal pre seba, ale aj tak sa o jeho osobe dozviete veľmi zaujímavé veci. Johny je veriacim človekom, zaujíma sa o teológiu, či filozofiu…

Vizitka

Johny Štefeček. Foto: S. Štefeček

Johny s Dinom Cazaresom (FEAR FACTORY). Foto: Werdza Photography

Všeobecný úvod

Akým si bol dieťaťom?
Myslím, že celkom dobrým a poslušným, ale hneval som sa, keď mi nechceli párkrát kúpiť nejakú hračku… (úsmev)

Koľko si mal rokov, kedy si si kúpil alebo dostal prvý hudobný nástroj a aký to bol?
V siedmej či ôsmej triede som dostal, resp. vyžiadal si prvú gitaru – československú španielku z miestnych hudobnín, stála 370,- Kčs.

Koľko máš súrodencov a ako s nimi vychádzaš?
Mám staršieho brata, veľkého popularizátora astronómie. Vychádzame bez problémov.

A čo rodičia, aký máte vzťah?
Rodičov mám dosť starých (otcovi už pomaly ťahá na 90), ale rozumieme si veľmi dobre. Neviem si predstaviť lepších.

V akom oblečení sa cítiš najlepšie?
Mám rád najmä škálu medzi čiernou a bielou, prípadne nejaké nezvyčajné, no nie krikľavé farby. Čiže ideálne tričko v spomínaných farbách a čierne rifle.

Ako si na tom s varením? Tvoj recept, na ktorý si hrdý?
Toto hovorím často – nebaví ma ani nejako jesť, nieto ešte variť… (úsmev)

Johny s Kamilom Grebeňom – výrobcom jeho prvej custom gitary Whale 7. Foto: B. Grebeňová

Hudobné kolo

Prezraď, akú hudbu okrem rockovej alebo metalovej si doma púšťaš a nedáš na ňu dopustiť?
Všetko možné. Vyrastal som na skupine ABBA, neskôr som sa cez EUROPE dostal až po tvrdú muziku, ale nemám nejaké žánrové obmedzenia. Mám rád napr. A. Pärta, Bon Iver, rôzne soundtracky či Björk, ktorú sledujem od začiatku jej sólovej kariéry.

Čo ťa viedlo k tomu, že chceš byť hudobníkom a hrať v kapele?
Na základke prišiel prvý nápad založiť kapelu a potom sa to už nejako tiahlo až po súčasnosť. Na ten prvotný motív – to „prečo“ – si však nespomínam.

Najlepší koncert, ktorý si odohral a budeš naň stále spomínať? (Kedy to bolo a prečo?)
Najviac koncertov som odohral s FEELME (boli sme vyslovene koncertná kapela) a super bolo zahrať si na jednom festivale popri britských velikánoch SKINDRED. Pozdravili sme sa s Benjim a šli na pódium odohrať náš set. Výborné koncerty sme mávali aj v rámci Grape festivalu či v rôznych podnikoch. S POETRY IN TELEGRAMS zatiaľ nekoncertujem – ide skôr o štúdiový projekt, keďže Thomas Lang behá stále po svete (napr. turné s virtuóznym Paulom Gilbertom), Paul Ortiz je z Anglicka a Jørgen Munkeby koncertuje so SHINING.

Popri muzike študuješ alebo pracuješ?
Učím, ale tiež som už stihol robiť všetko možné – napr. predávať hudobné nástroje či hrať na lodi.

Ako je to s trémou… Mávaš ju ešte pred vystúpením?
Práve nedávno som zistil, že som nestál už cca 5 rokov na pódiu (ako som spomínal – s terajším hudobným projektom zatiaľ nerobíme koncerty), no v časoch kedy som aktívne koncertoval, som nemával nejakú trému.

Mávaš nejaký rituál pred koncertom, ktorý stále dodržiavaš?
Nikdy som nič špeciálne nemal, ale bol som rád, keď som mal čisté ruky a naladenú gitaru (úsmev)

Koľko máš doma hudobných cd a pamätáš si, ktoré bolo tvoje prvé?
Presný počet momentálne neviem, no najskôr som mal kotúče, potom kazety, platne a až posledný nosič boli CD. Medzi prvými cédečkami som mal, myslím, album U2 – „The Joshua Tree“ a klasiku METALLICA – „Master of Puppets“.

Aký album má podľa teba najkrajší obal a prečo?
DEFTONES majú dva krásne obaly – „White Pony“ a „Deftones“. Páči sa mi však aj práca Pavla Trubena, ktorý robí obaly pre moje cédečka. Minimalizmus, ktorý ide ruka v ruke s celým konceptom môjho projektu…

Kapela, vďaka ktorej si prepadol metalu?
Už som to naťukol – EUROPE ma dostali k tvrdej muzike. „The Final Countdown“ mi pripadalo ako zjavenie vo vtedajších hitparádach. Neskôr prišli samozrejme ďalšie skupiny – HELLOWEEN (s Rolandom Grapowom dnes dokonca spolupracujem, keďže všetko nahrávam v jeho štúdiu), METALLICA, MEGADETH, atď…

Prvý koncert, ktorý si navštívil?
Toto už presne neviem, ale ako školák som bol zrejme prvý raz na Michalovi Davidovi… (úsmev)

Johny Štefeček

Súkromné kolo

Máš nejaké deti alebo ich plánuješ?
Zatiaľ mám kopu študentov… (smiech)

Čo si myslíš, aká je tvoja najlepšia a aká najhoršia vlastnosť?
Najlepšia – perfekcionizmus a najhoršia – perfekcionizmus (úsmev)

Čoho sa najviac bojíš?
Osamelosti?

Pamätáš si svoje sny? Mávaš nočné mory?
Pamätám. Nie všetky, ale väčšinu áno. Nepripisujem im však nejakú veľkú dôležitosť, iba ak ide o „špeciálne sny“. Nočné mory? Mával som „výťahový sen“.

Čo nikdy nesmieš zabudnúť, keď ideš von a máš to stále so sebou?
Klasika – mobil, peňaženka, kľúče. Aj dáždnik sa občas zíde…

Čo by si chcel v živote dosiahnuť…?
Asi ako každý umelec – aby sa jeho dielo dostalo k ľuďom a aby prinášalo potešenie a pomoc. Plus chcel by som dosiahnuť kopu osobných cieľov a snov, samozrejme…

Johny s legendárnou kapelou ANTHRAX

Všeobecné témy

Čo si myslíš o živote na Slovensku?
Je to môj domov, mám to tu rád, hoci kopa vecí by sa zišla zmeniť…

A čo politika, sleduješ ju?
Áno, ale zdá sa mi to čoraz viac iba strata času.

Veríš v Boha?
Uveril som, keď som mal 19 rokov. Bol to dlhší proces, ale to jediné mi dávalo/dáva zmysel. Svet bez Krista – to je pre mňa nepredstaviteľný koncept, hoci niekedy sa javí, že Boh nie je na scéne.

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk