Cesta cez celučičké Slovensko bola síce mierne sychravá a akosi nedecembrová, avšak obrovská natešenosť a predzvesť obrovského zážitku túto skutočnosť výrazne eliminovali. Keďže to bola moja prvá návšteva ospevovaného klubu MMC, tešil som sa o to viac a stačí hneď dodať, že rôzne hlasy neklamali a tento stánok stojí skutočne zato! Šatňa, priestranné WC, množstvo podnikov a hlavne parádna sála s možnosťou sedenia boli samozrejmosťou. Takisto ohromil zvuk, ale o tom neskôr. Po trocha nešťastnom vstupe (páskovanie a predaj vstupeniek na jednom mieste je totálny nezmysel) sa priam bleskurýchle objavuje na pódiu prvá „položka“ dnešného zoznamu, a to MORTAL SIN.

MORTAL SIN performing a best-of from: Mayhemic Destruction / Face Of Dispair
Ich energickú show má, ale možnosť vidieť iba hŕstka prizerajúcich sa, keďže vpúšťanie ľudí dnu je pomerne pomalé a hlavne oneskorené o nejakú tú peknú polhodinku. Nám však šťastie vďaka skorému príchodu praje, a tak si vychutnávame túto bandu plnými dúškami. Na predskokana veľmi príjemnému zvuku dominovala basgitara, avšak i ostatné nástroje neostávali veľmi pozadu. Thrash metal v podaní MORTAL SIN síce nie je bohvieako objavný či oslnivý, ale zato poriadne nakopávajúci s dôrazom na energiu a rýchlosť. Zaznela i podarená I Am Immortal, ale prekvapujúco i nejaká tá ochutnávka (Hatred) z novinky Psychology Of Death. Ľudí tak stále pomaly, ale pekne pribúdalo. O príjemné zahriatie tak bolo jasne postarané.

HEATHEN performing a best-of from: Breaking The Silence / Victim Of Deception
S príchodom HEATHEN už nastali isté očakávania. Kapela totiž nie tak dávno vydala parádnu novinku The Evolution Of Chaos, a tá sľubovala, že chalani sú späť v ohromnej forme, čo potvrdilo aj toto bratislavské vystúpenie. Nad všetkým hrdo vyčnieval ohromný gitarový dvojzáprah Altus/Lum, ktorý predvádzal vysokú školu riffovania, a to hlavne v skladbách z druhého albumu Victim Of Deception (Hypnotized, Mercy Is No Virtue, Opiate Of The Masses). Práve tu sa jasne ukázalo, že HEATHEN majú jasne bližšie k melódiám so silným dôrazom na prepracovanosť a častejšie zmeny tempa. Melodickým vokálom totiž oplýva aj inak veľmi sympatický a spoľahlivý spevák David White. Hneď po vystúpení totiž neváhal rozdávať autogramy rovno z pódia a o malú chvíľku i pod ním.

DESTRUCTION performing a best-of from: Sentence Of Death / Infernal Overkill
S príchodom DESTRUCTION už začalo ísť poriadne do tuhého! Do posledného miesta zaplnená plocha i balkón hnali trio Schmier, Sifringer, Vaaver neúnavne dopredu, za čo sa im kapela odvďačila poriadnou dávkou svojej nekompromisnej brutality. Mapovanie kultových momentov začalo s neodmysliteľnou Total Desaster a pokračovalo historickými momentami Mad Butcher, Invicible Force, Eternal Ban, Bestial Invasion či Tormentor. Práve v tejto jazde zvukár zrazu vytiahol nahor hlasitosť inak riadne naostrenej Sifringerovej gitary, čo máličko pokazilo do tej doby opäť parádny zvukový kabátik. Na rozdiel od predchodcov HEATHEN, sú DESTRUCTION hlavne o rýchlosti a priamočiarosti a to aj napriek tomu, že taktiež sú to bezpochybne muzikanti na veľmi vysokej úrovni. Taktiež frontman Schmier pôsobí priam odzbrojujúcou charizmou a jeho časté príhovory majú čosi do seba. Ku koncu ich setu sa vyberám z balkóna na plochu, ale to už kapela servíruje poslednú položku s názvom Curse The Gods. 

EXODUS performing a best-of from: Bonded By Blood / Pleasures Of The Flesh / Fabulous Disaster
A konečne je tu prvý headliner celého tohto thrash metalového maratónu! Ako už napovedá titulok, EXODUS mali takisto zabrúsiť do najstaršieho obdobia svojej inak veľmi zaujímavej kariéry. Síce v momentálnej zostave pôsobia iba dvaja pamätníci (Holt, Hunting) týchto dávnych časov, ale zvyšok im veľmi zdarne sekunduje. Mám na mysli hlavne speváka Roba Dukesa, ktorý prilieval olej do ohňa počas celučičkej šou. Neustále hecovanie publika, nabádanie k poriadnemu „circle pitu“ a samozrejme nechýbala ani vtipným začiatkom okorenená „wall of death“. Veľký bod k dobru má takisto za vyvesenie slovenskej vlajky na okraj bicích, bolo veľmi zaujímavé sledovať s akou vervou sa do toho Rob púšťa. Ale naspäť k hudbe. Hralo sa prevažne z debutu Bonded By Blood (titulná jazda, Exodus, And Then There Were None, A Lesson In Violence či Piranha s prekvapivo hosťujúcim Andreasom Kisserom zo SEPULTURY), ale priestor dostali aj iné, rokmi preverené istoty (Deranged, The Toxic Waltz, Brain Dead, Last Act Of Defiance či nádherne členitá Pleasures Of The Flesh). Kapela šliapala ako dobre namazaný stroj, takže písať čosi o inštrumentálnych výkonoch EXODUS by bolo absolútne zbytočné. Je však priam zarážajúce, aké obrovské množstvo energie majú ešte títo páni v sebe. Klobúk dole!
PS: to že istý pán Nick Barker (LOCK UP, ex-DIMMU BORGIR, ex-CRADLE OF FILTH) robí technika EXODUS isto prekvapilo nielen mňa!

SEPULTURA performing a best-of from: Beneath The Remains / Arise / Chaos A.D.
Do polnoci chýbala ešte presne hodinka, a to je už najvyšší čas na brazílsku legendu a headlinera SEPULTURA. Tá sa vyrútila na pódium ako hurikán a zostra spustila nesmrteľnú paľbu Beneath The Remains, nasledovanú ďalšími krvavými kúskami mäsa Territory, Dead Embryonic Cells, Mass Hypnosis či Desperate Cry. Kým sa ešte v prvých skladbách zvukár pomerne hľadal, tak od tohto momentu bolo ozvučenie kapely doslova lahodné, hoci tá druhá gitara občas v rýchlych thrashových náklepoch predsa chýbala. Andreas Kisser však nie je žiadne orezávatko, a preto plnil svoju úlohu s prehľadom, istotou a patričným zápalom pre hru. Veľmi kvalitne bol takisto ozvučený mikrofón skvelého Derricka Greena, a veru jeho vokál neraz prenikal až do morku kosti! Keď sme už pri tých výkonoch, netreba zabudnúť na novú a hlavne veľmi mladú (20) bubenícku posilu Eloya Casagrandeho. Tento „hošánek“ veru nebol zvolený za právoplatného člena len tak náhodou. I s miniatúrnymi bicími narobil na pódiu taký prievan, aký čakal asi málokto. V nie tak často hraných paľbách Infected Voice, Altered State či Substraction to bolo priam znamenité. Ani v sete SEPULTURA nechýbala v závere celá rada prekvapení! Prvým bolo hosťovanie Garyho Holta v skladbe Refuse/Resist, druhým bol príchod rovno celého bubeníckeho komanda v Kaiowas a tretím (nečakaným i pre samotnú kapelu) zmes coverov Orgasmatron/Policia. Necelú polhodinu po polnoci, ale celý tento cirkus s názvom Thrashfest končí.

Čo napísať na záver? Thrashfest Classics ponúkol radu skvelých vystúpení, kde sme si mohli vychutnať kultové nahrávky, ktoré citeľne menili pohľad na metal v dávnych 80. rokoch. To všetko bolo okorenené skvelou náladou v sále, častokrát fantastickým zvukom a hlavne samotným výkonom všetkých zúčastnených. Verím, že v decembri budúceho roka sa vidíme opäť!

Plusy:
Zvuk, výkony kapiel, atmosféra, ktorú „thrashers“ vytvorili, útulný klub a čistota v ňom

Mínusy:
Neuveriteľne odporná a arogantná SBS, ceny piva a merchandise, ale „co chcece od vychodňara, co prišol na kuštičko do Blavy, ňe?“

Autor a foto: Demonick

HEATHEN

DESTRUCTION

EXODUS

SEPULTURA