MÖRKHIMMEL/THE TOWER split

MÖRKHIMMEL

MÖRKHIMMEL nás naposledy potešili kvalitnou radovkou „Ostří černé kosy zní“ (recenzia TU) a na novú tvorbu sme si museli počkať dva roky. Na aktuálnom splitku kapela prispela štyrmi zásekmi, z čoho jedna skladba je čisto inštrumentálna. „Plivu jed, piju krev, cením zuby“, takto fajnovo odštartujú hneď úvodnú pieseň „Pravidla hněvu“ a poslucháč už okamžite vie, že je na správnej adrese. Prvý song je ešte skôr zahrievací, v strednom tempe, avšak s jasnými poznávacími znakmi tejto formácie. Chrastivý sound, zlovestný vokál, pochmúrnejšia nálada, jednoduchý ale účinný riff.

MÖRKHIMMEL

V úvodzovkách naplno to odpália v našlapanej hitovke „Mlýn už zase mele“, nesúcej sa v rezkom tempe s výborným ústredným gitarovým motívom. Aj na tomto splitku opäť vsadili v textoch na český jazyk čo je plusom, pretože ich abstraktne ladené texty sú fakt kvalitné. MÖRKHIMMEL potvrdzujú, že texty v materinskom jazyku sú fajn, hlavne keď sa to vie a v ich prípade to platí naplno.

Všimol som si, že sa v nich objavuje často „živočíšna“ charakteristika, čo som ale už miestami postrehol aj u štúdiového predchodcu. Príkladov je viac: cením zuby, kořist, vlk v kleci či zvuk žabích chorálů. A ešte jedna zaujímavosť. V každej skladbe sa buď lámu alebo drtia kosti, vskutku veselé vyhliadky. Ďalšou skladbou je inštrumentálka „Na úpatí černého kopce“, gitarová vyhrávka so zvláštnou atmosférou, miestami možno až so vznášajúcim sa oparom omamných látok. Ale ak by tu táto inštrumentálna pieseň vôbec na albume nebola, tak by mi to asi ani neprekážalo.

Na záver si ponechala kapela ponechala skutočný vrchol – parádne ťaživý song „Řeka“, pri ktorom si spomeniete na legendárnych MASTER´S HAMMER. Zásluhu na tom má chorobný vokál, ktorý Slávek predvádza. Skladba postupne graduje k zaujímavému záveru, kedy začnú väzbiť gitary, do ktorých napasovali ešte basgitarovú vyhrávku a postupne sa popri už tak nezdravému vokálu začne vynárať kŕkanie žiab. Naozaj paráda a slušná zvrátenosť. Nebudem tajiť, týchto borcov mám veruže rád.

Hodnotenie autora: 8 / 10

THE TOWER

Druhou kapelkou tvoriacu toto splitko sú doom metalisti THE TOWER z Prahy. Pre mňa obrovská neznáma a spoznal som ich až pri počúvaní tohto albumu. Na svojom konte mali doteraz iba demo. Spomínaný celok prispel troma piesňami a aj v ich prípade ide o jednu inštrumentálku. Môžeme sa tešiť na tradičný valivý doom metal, kde-tu cítiť aj inšpiráciu klasickým heavy metalom či psychedelickým rockom.

Otváračka „Bloody Fields“ je charakteristická valivými gitarami a dosť vám pripomenie BLACK SABBATH, výrazným a zároveň naliehavým čistým vokálom obohateným ešte aj ozvenou, čo vytvára pozoruhodnú atmosféru. Dobre tu sedí aj vokálna linka. Valivé postupy sú neskôr obohatené dobre znejúcim a pasujúcim melodickým motívom.

THE TOWER

Kým u MÖRKHIMMEL vládne textom čeština, tu je to zas anglický jazyk a texty sú ladené do bojových tém. Druhou v poradí je vikingská a už hneď od úvodu temnejšia „To the Sea“. Miestami nazrie až niekam do depresívnych zákutí. Kompozične ide o niečo zložitejšiu skladbu, pričom sa mi veľmi páči akustická vsuvka v jej strede. Oceňujem aj zvukové obohatenie na začiatku a na konci, dotvárajúce pocit, že ste naozaj na vikingskej výprave na mori. Nie som nejakým fanúšikom doom metalu a takmer úplne ma obchádza, avšak na takto krátkej ploche je to celkom dobré a na nadchádzajúce, čoraz nevľúdnejšie a chladnejšie počasie, sa to tiež hodí. Na ploche regulárneho albumu by ma to ale zabilo. Na záver zaradili THE TOWER inštrumentálku „A Path to Solitude“, ktorá je pestrá, o čosi veselšia vec, na konci dokonca vyšperkovaná hammondkami.

Ešte malý dodatok k obalu a bookletu. Booklet má doslova primitívnu formu. Info o nástrojovom obsadení, mieste nahrávania, strohé ďakovačky a samozrejme texty a to všetko na bielom podklade, jednoducho, akoby to bolo písané na písacom stroji. Nevnímam to však negatívne. Pôsobí to akoby až ohlodane na kosť, no k typu hudby na tomto splitku sa to náramne hodí. Je zaujímavé, že v súčasnosti, keď sme svedkami toho, ako sa snažia kapely a vydavateľstvá v tomto smere dať niečo navyše a urobiť to pútavým spôsobom, sa tieto skupiny rozhodli ísť smerom opačným. Rozhodne tým upriamujú pozornosť na hudbu samotnú. Obal sa podaril, je tajomný, znázorňujúci zrejme akúsi siluetu neznámej postavy.

Album na recenziu poskytlo vydavateľstvo L´ Inphantile Collective.

Hodnotenie autora: 7 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Miroslav Krausko

Redaktor Valhalla.sk