Nový album je štandardný SEPTICFLESH, avšak po predošlom počine „Titan“ (recenzia TU), kde kapela už nepôsobila tak presvedčivo, za čo mohlo zrejme aj vystrieľanie si nápadov pri skvelej doske „The Great Mass“, tentokrát opäť predostiera silný materiál. Kým prišlo samotné vydanie, tak sa samozrejme promovalo v podobe zverejnenia troch skladieb, na základe ktorých som ani nerobil nejaké predčasné závery, no dve z nich pekne odreprezentovali jednak tvrdosť albumu (ukážka v podobe „Dante´s Inferno“), „Enemy of Truth“ zas vo veľkej miere predviedla silu orchestra. Mimochodom, v tejto piesni je asi najvýraznejšia.

SEPTICFLESH – Codex Omega

„Codex Omega“ predstavuje úderný, rýchly a šlapajúci materiál. Treba podotknúť, že toto platí aj v prípade, ak si odmyslíme orchestrálnu časť, čo je veľmi dôležité. Zároveň si dovolím tvrdiť, že tentokrát Gréci vsadili na temnejšie vyznenie a atmosféru. Ak zoberieme do úvahy posledné dve štúdiovky, tak orchestrácie na nich pôsobili vznešene a veľkolepo, no na aktuálnom počine sú temnejšie, alebo ešte lepšie povedané, zlovestnejšie a samozrejme ako vždy, majestátne.

Výbornú prácu tak opäť odviedol Christos Antoniou. Nielen gitarista, ale aj človek, ktorý skladateľsky stojí za orchestráciami. V tomto prípade SEPTICFLESH už po štvrtýkrát využili služby filharmonického orchestra z Prahy. Je skvelé počúvať, ako je orchester silným prostriedkom na zmenu dynamiky a ako v niektorých prípadoch dokáže vybičovať atmosféru či emóciu skladieb do nevídaných rozmerov. A to isté platí o chóroch, ktoré sú na albume dosť využívané.

Kapela si s veľkou istotou udržuje kvalitu počas celej stopáže. Len kratučké „zaváhanie“ príde v o čosi slabšej druhej časti skladby „3rd Testament (Codex Omega)“. Inak tu máme v podstate vynikajúco fungujúce skĺbenie kvalitných riffov, bicích (áno, Krimh si skvelé počína, čo ale asi nikoho neprekvapí), vokálu a orchestru, ktoré dielo dokončí v silný celok.

SEPTICFLESH

Ako najobľúbenejšiu a najlepšiu pieseň z novinky určite označím klipovku „Portrait of a Headless Man“, fakt silná atmosférická vec s jemným orientálnym závanom, kde jej silu zdokonaľuje vymakaná sláčiková sekcia. To isté možno tvrdiť aj o výbornej „Faceless Queen“, kde to takisto skvele zapasovalo a zároveň v nej huslisti vytvárajú zvyšujúce sa napätie. K slovu sa tentokrát viac dostáva aj Sotiris Vayenas so svojím čistým vokálom (ak berieme v porovaní s „Titan“) a to hlavne v druhej polovici albumu, čo predstavuje aj akúsi jemnú zmenu. Musím povedať, že jeho prejav sa mi dosť páči, asi najlepšie znie v piesni „Our Church, Below the Sea“, ktorá je inšpirovaná H.P. Lovecraftom a treba dodať, že jeho vokál pôsobí osviežujúco, keď na pár momentov vystrieda Sethov luxusný growl.

Len tak na okraj by som upozornil na jednu zaujímavosť v texte „Enemy of Truth“. Texty SEPTICFLESH sú väčšinou o okultizme alebo mytológii, avšak v spomínanej piesni reflektujú dosť netradične (na ich pomery) aktuálnu tému o dezinformáciách a šíreniu klamstiev v digitálnej ére správ.

Pre SEPTICFLESH mám slabosť, ich poňatie death metalu ženúceho do monštruóznych rozmerov vďaka orchestru na mňa funguje vo veľkom a tým pádom by som mohol byť aj menej kritický, ako niekto, koho to necháva predsa len o niečo chladnejším. Určite si nemyslím, že by to malo platiť v prípade „Codex Omega“. Ten je jednoducho skvelým počinom a ukazuje kapelu sebavedomo stáť na pevnej pôde pri predvádzaní toho, čo je ich poznávacou značkou a zároveň silnou zbraňou.

Gréci opäť ukázali ako spojenie dvoch odlišných hudobných svetov skvele funguje. Práve klasický s extrémnym, dokáže vytvoriť nádhernú kombináciu, ktorá v prípade „Codex Omega“ funguje na jednotku. U mňa veľká spokojnosť.

Hodnotenie autora: 8,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Miroslav Krausko

Redaktor Valhalla.sk