Prvá otázka bola zodpovedaná už nejakú tú polhodinku po ohlasovanom začiatku, teda s nástupom prvého a v tom momente neznámeho (neskôr sa zistilo, že chalani sa honosia názvom EUFOBIA) supportu. Ale poznáte to, človek má chuť si najprv prezrieť všetok ten ponúkaný tovar (tričko s dlhým rukávom už za desať eur? Tak to už hej!), respektíve obehať všetkých svojich známych s pivkom v ruke, a tak na hudobnú produkciu akosi príliš neostáva zvyšný čas. I napriek tomu sa pár skladieb predsa zhliadlo a mne preto neostáva tvrdiť nič iné len to, že bulharská EUFOBIA síce znela v niektorých pasážach pomerne fajn, avšak tradične kapelu zrádzal ten typický „predskokanský“ zvuk.

Zato švédsky objav VALKYRJA bola už iná káva, hoci zvukovo to bolo opäť všelijaké. Na scéne chýbal basgitarista, a to sa určite prejavilo na ozvučení, ktoré bolo až príliš ostré a možno viac nahlas akoby sa patrilo. Všetky gitarové vyhrávky, tak pomerne ľahko zanikali, samozrejme na škodu veci, keďže prítomná štvorica predvádzala veľmi solídny výkon. Doráňaný a warpaintom zohavený spevák strhával takmer všetku pozornosť výhradne na seba, a to svojimi trhanými pohybmi, živočíšnym škrekom či obrovským zápalom pre toto vystúpenie. Možno niekedy až trochu prehnaným… Mladíci, ale väčšinou vsádzali na predlhé, členitejšie kompozície, kde nechýbala poriadne hustá atmosféra, avšak za najlepšiu pecku ich setu považujem hneď úvodnú šlehu Oceans To Dust.

Stálica VADER, to bol ten pravý headliner pre mnohých návštevníkov, čo bolo zjavne vidieť aj na tlačenici pred pódiom tohto košického „svätostánku“. V lete to na festivale Brutal Assault síce ešte malo svoje citeľné muchy, avšak čo predviedol Peter a spol. v Košiciach, si nezaslúži nič iné ako absolutórium! Ako poznamenal môj dobrý známy, personálne rošády vo vnútri kapely ho už vôbec nebavia a pravdupovediac mne to taktiež  priveľmi nelahodí. Naopak tajne dúfam, že sa už nič takého diať nebude, keďže terajšia podoba VADER v zložení Peter, Spider, Hal, James Steward je priam oku a hlavne sluchu lahodiaca. Hlavne gitarista Spider ja na pódiu doslova neudržateľný, čo dokazoval aj v túto stredu. Stredajší setlist okupovali hlavne skladby z posledného zárezu Welcome To The Morbid Reich a výborné skladby ako titulná, Come And See My Sacrifice, Im Who Feasts Upon Your Soul, Black Velvet and Skulls of Steel ničím nezaostávali za rokmi preverenými nárezmi typu Sothis, Silent Empire, Wings, Kingdom či Carnal. Najväčší úspech aj tak zožala hitovka z radu najväčších, a to neodmysliteľná „bohovražda“ Halleluyah!!! (God Is Dead). Aby sme sa nemotali len okolo odohratého materiálu, tak poďme trocha ku kapele samotnej, ktorej v tento deň išla karta veru náramne. Frontman Peter síce toho veľa nenakecal, avšak o to viac dával do vystúpenia celú dušu. Aj veľmi mladý Angličan James (vek 21!) za bicími si počínal perfektne, hoci prílišný dym a pomenej svetiel nedovolili vychutnávať si jeho umenie úplne dostatočne. Obligátny prídavok nakoniec okorenila naprv obľúbená This Is The War a následne klasický (čítaj zabijácky) cover Angel Of Death od SLAYER. Výborný zvuk, energický výkon, zaujímavý setlist, to všetko prispelo k tomu, že VADER jednoznačne ovládli celý večer.

Písať čokoľvek k poslednému telesu GORGOROTH je pre mňa neskutočne náročné, keďže túto kapelu absolútne nepočúvam, nesledujem a hlavne nemusím. Pätica v zložení Pest, Infernus, Phobos, Fabio a basgitarista, ktorého meno sa mi nepodarilo vypátrať, nastúpila presne o deviatej hodine večernej, takže mala niečo vyše hodinu na zničenie tohto inak čoraz útulnejšieho klubu. To pochopila dosť výrazná časť osadenstva, takže pred pódiom bolo o čosi menej nôh. Vybičovaná atmosféra v tej chvíli akosi poľavila. Ani sa nečudujem, keďže i napriek dobrému zvuku znela produkcia GORGOROTH veľmi nezáživne, monotónne a bež štipky energie, čo o predchodcovi nemožno povedať ani náhodou. Táto svorka mi asi teda nikdy neprirastie k srdcu, takže sa týmto ospravedlňujem za tak trochu striedmejší report z ich vystúpenia. Pre ako takú úplnosť však dodajme, že sa začalo staručičkou Bergtrollets Hevn a pokračovalo s Prayer, Revelation Of Doom, Forces Of Satan Storms či Satan-Prometheus.

Na záver potešilo takisto vybehnutie členov VADER medzi fanúšikov a ich ochotné vypočúvanie prosieb natešených fanúšikov ohľadom spoločnej fotky či autogramu. Už dlhšie som nezažil priateľskejšie chovanie muzikantov na takejto úrovni, takže aj to umocnilo pozitívny zážitok z tohto veľmi vydareného koncertu.

Plusy:
Výborná atmosféra, veľmi dobrý zvuk headlinerov, vystúpenie VADER, pekný počet návštevníkov (cca 300 platiacich)

Mínusy:
Pre mňa osobne a taktiež množstvo ľudí vystúpenie GORGOROTH, občas až príliš dymu na pódiu

Autor a foto: Demonick