Už vo vlaku som postrehol pár „temniakov“ v tričkách a mikinách AMON AMARTH, takisto aj na webovej stránke spomínanej kapely svietil pri evente nápis „Sold Out!“ A tak som aj vďaka tomuto tušil perfektnú koncertnú atmosféru a to aj napriek tomu, že sa akcia konala v pracovný deň – v utorok. Žiadnu z vyššie spomínaných skupín som ešte naživo nevidel, samozrejme ich štúdiové nahrávky sú mi celkom známe. Osobne som sa najviac potešil tejto pestrej a silnej zostave, kde hádam nemusím spomínať, že každá zo support skupín by mohla ísť okamžite na samostatné turné. Povinné vikingské posilnenie v podobe chladného chmeľového moku, stretnutie s pár známymi, krátke pozdravenie a prehodenie pár slov v Randal Clube a poďme sa teda pozrieť o poschodie vyššie.

Pre mňa boli najväčsím ťahákom Gréci SEPTICFLESH. Po veľmi vydarených posledných dvoch štúdiových albumoch Communion a The Great Mass nám mali čo ukázať. Vo svojom rebríčku ich kvalitatívne môžem zaradiť k zoskupeniam BEHEMOTH alebo VADER. Ostrieľaná skupina z Atén okolo charizmatického frontmana Spirosa „Seth“ Antonioua začala svoj set presne o 20. hodine. Za zvuku intra zo skladby The Vampire From Nazareth prišla kapela na pódium, pozdravila fanúšikov a z bední sa začala tlačiť namakaná vlna symfonického death metalu. Ľudia boli najskôr trošku vlažnejší, aj keď miesto pod pódiom bolo slušne zaplnené. Problém bol pri vstupe. Neskoršie púšťanie do MMC zapríčinilo to, že niektorí fanúšikovia vystúpenie SEPTICFLESH vôbec nevideli. Seth s démonickým ručaním a už jeho typickou pózou s rovnobežným úchopom jeho basgitary rozprúdil nakoniec skoro všetkých prítomných. Jeho hecovanie publika, vyzývanie na ukazovanie paroháčov bolo troška úsmevné, ale za to efektné. Zvuk mali celkom v poriadku, snáď hlasitosť gitár mohla byť o stupeň vyššie. Majesticom zazneli skladby práve z posledných dvoch albumov ako napríklad Anubis, Five-Pointed Star, Pyramid God alebo We, The Gods. Zamrzelo ma, že efektné cleanové pasáže si nikto z kapely nevie zobrať v živom prevedení na seba a púšťajú sa z playbacku. Tak pomohli aspoň troška fanúšikovia a pri pasáži „We offer the Sun, with thorns his crown.We offer a son …“  mrazilo príjemne určite každého. Moja obľúbená skupina si u mňa potvrdila svoje renomé aj naživo. Mal som pri ich hraní v sebe ten správny adrenalín. Hrací čas SEPTICFLESH ubehol veľmi rýchlo. Šesť pesničiek a necelých 30 minút je podľa mňa pre takúto kapelu veľmi málo – aj keď sú v pozícii hosťa, teda predskokana. Kapela končí, poďakuje zúčastnením za podporu a mizne v zákulisí. Na druhý deň som sa dozvedel, že kapela opustila turné a s AMON AMARTH nezavítala ani do Poľska a ani do Česka. Čo je za tým, nebudem špekulovať.

Po krátkej prestávke nabehli na pódium Američania AS I LAY DYING, ktorí patria k špičke vo svojom žánri, o čom ma utvrdili niektorí fanúšikovia, ktorí prišli na koncert len kvôli nim. Spočiatku bol zvuk trošku „prehúlený“ a strácali sa ich podstatné melódie. Trošku neskôr ako po prvej pesničke sa zvuk o niečo zlepšil, ale stále to nebolo ono. Perfektné boli najmä brejkové pasáže, ktoré boli naozaj efektné. Banda okolo Tima Lambesisa to roztočila na plné obrátky. Tim si krátko spomenul na Bratislavu, keď pripomenul, že tu hrali aj v lete a veľmi sa im vtedy páčilo. Kapela teda už vedela, že sa naši fanúšikovia budú určite parádne baviť. Z ich hudby sa naživo valí kopec energie, prenášajúc sa na posledného zúčastneného na koncerte. Zmes deathcoru, metalcoru a thrashu rozhýbala určite každého. Veľmi sa mi páčila práca zvukára pri striedavých sólach gitaristov. Clean vokál basáka Josha Gilberta bol presne ako na albume a kontrast oboch vokalistov bol vystihujúci. Zo začiatku malo publikum celkom vlažný prístup, ale po každom odohratom songu si nás podmanili všetkých, dokonca aj fanúšikov AMON AMARTH, ktorí uznanlivo pohadzovali svojimi hrivami. set AS I LAY DYING klasicky vyvrcholil organizáciou menšej „wall of death“ pri pesničke Confined. Zo svojho repertoára nevynechali Nothing Left s klasickým metallicovským riffom v úvode, ďalej ešte napríklad odzneli Within Destruction, The Sound of Truth, hitovky Through Struggle a An Ocean Between Us, Condemned a záverečná 94 Hours. Celkovo veľmi vydarený set. Skoro 45 minút hrania ubehlo veľmi rýchlo. Nasledovala rozlúčka, poďakovanie, rozdanie pár hudobníckych suvenírov a AS I LAY DYING miznú unavení za oponou.

Krátko po 22. hodine (asi bol nejaký problém na pódiu, hľadiac na stále sa dohadujúcich technikov) padla čierna plachta za bicími nástrojmi, ktorá odkryla zväčšeninu kresby vikingského bojovníka a chŕliacej sopky z obalu posledného albumu švédskych vikingov – melodických deathmetalistov AMAN AMARTH. Opäť a zase mraziaca atmosféra, rázny nástup, zvýšená hlasitosť v bedniach a všetci ruky hore. Melodické gitary, jemná efektná svetelná šou pobavila všetkých zúčastnených. Tvorba vikingov AMON AMARTH má svoju tvár a podľa štandardných hitov z minulosti poväčšine všetky zazneli premiérovo aj u nás na Slovensku. Koncert otvorili titulnou skladbou z novinky War Of The Gods, za ňou bezprostredne zaznela Runes To My Memory. Nasledovalo krátke pozdravenie a drvilo sa ďalej. Veru, všetky ruky hromžili spolu s  mohutnou zvukovou údernosťou týchto, už si dovolím povedať žijúcich legien. Líder Švédov Johan Hegg sa snažil byť miestami vtipný, no zdalo sa mi, akoby mu skôr niektorí nerozumeli. Odzneli skoro všetky známe hitovky od tejto skupiny. Jednotlivé spesničky do seba dokonale zapadali ako puzzle. AMON AMARTH poznajú svojich fanúšikov dokonale a tak si aj koncerty vedia adekvátne pripraviť. Prídavky boli tradičné. Twilight Of The Thunder God a Guardians Of Asgaard (ak som náhodou skladby zamenil, prepáčte).

Tá hodinka a pol ubehla v ich prítomnosti naozaj rýchlo. S príjemným pocitom som sa vybral pomali na cestu domov. Opäť do hôr s infikovaným mozgom nejakými melódiami od skupín hrajúcich v tento hmlistý bratislavský večer.

PLUSY:
nasadenie kapiel, rôznorodosť štýlov, účasť fanúšikov, šatňa
MÍNUSY:
neskoršie púšťanie do MMC, miestami vlažnosť fanúšikov počas koncertu, jednanie pracovníkov SBS s ľudmi

Autor: Scream

Foto: Dia Takácsová (pre Abysszine.com)

AS I LAY DYING

AMON AMARTH