To, že ich melodické poňatie death metalu neostalo nepovšimnuté potvrdzujú aj početné pozitívne prijatia posledného štúdiového albumu „Embers of a Dying World“. Albumu sa výrazne darilo aj v našej recenzii (TU).

Po dlhých mesiacoch sa nám podarilo získať pár odpovedí na naše zvedavé otázky od samotného Villeho Viljanena, vokalistu a hlavného mozgu kapely. Ten nám poodhalil čo-to zo zákulisia kapely, podelil sa s nami o pár postrehov ohľadom stále aktuálnej novinky a samozrejme nezabudol spomenúť aj ďalšie kroky kapely.

Ville Viljanen

Váš posledný album „Embers of a Dying World“ vyšiel začiatkom toho roka, s akými očakávaniami bol vytváraný? Ste prekvapení jeho pozitívnym prijatím? Je predsa na ňom niečo s čím nie ste úplne spokojní?
Spočiatku sme sa obávali spätnej väzby ako bude album prijatý, keďže sú na ňom skladby, ktoré doteraz pre nás neboli typickými. Spomalili sme tempo, pridali sme omnoho viac orchestrácií. Tak sme teda s napätím očakávali prvé recenzie. Nakoniec sme však neboli veľmi prekvapení vidiac toľko dobrých hodnotení, keďže sme boli presvedčení o kvalite našich skladieb. Náš nepokoj skôr pramenil z toho, že sme o dosť zmenili náš doterajší štýl. Nepamätám si, že by na albume bolo niečo s čím sme neboli spokojní. Vo všeobecnosti sme šťastní ako to dopadlo. Piesne, mix, obal a všetko je také ako má byť.

Kus dobrej roboty na obale odviedol Eliran Kantor. Poznali ste ho už skôr? Koho nápad bola táto spolupráca, ako prebiehala? Mal úplnú slobodu alebo mal k dispozícií pár kľúčových bodov, ktoré museli byť dodržané?
Sme skutočne spokojní s artworkom. Poznal sme jeho predchádzajúce práce, ktoré ma v podstate k nemu doviedli. Inak som sa s Eliranom nepoznal. Myšlienka osloviť ho bola moja, ukázal som jeho práce aj ostatným chalanom a tí súhlasili. Po tom ako sme dohodli podmienky spolupráce, poslali sme mu naše texty k albumu a jedinou požiadavkou bolo mať na kresbe nášho maskota „death prophet“ (mŕtvy prorok pozn. red.). Inak všetko ostatné pochádzalo z jeho hlavy.

Zvuk albumu je omnoho intenzívnejší, komplexnejší prípadne sugestívnejší v porovnaní s predchádzajúcimi albumami. Súhlasíš? Zmenili ste niečo počas tvorby materiálu alebo všetko ostalo po starom? Prečo teda taká zmena?
V podstate sme sa zhodli na tom, že pre nás bude zábavné skúsiť niečo odlišné. Nikto predsa nechce počúvať dookola stále to isté (smiech).

Ty a Andy Gillion ste zodpovední za textovú stránku, od albumu „Dawn of the 5th Era“ ste to práve vy dvaja, ktorí spolupracujete na lyrickej časti materiálu. Čo je zdrojom nápadov. Je nejaký rozdiel medzi textami od teba a od Andyho?
Písanie textov spolu s Andym je pre mňa veľkou pomocou. Niekedy sa stane, že neviem dokončiť text a tak požiadam Andyho o pokračovanie. Zakaždým stále vedel pomôcť a dokončiť mnou začatý nápad. Zdrojom mojich inšpirácií je hudba samotná. Myslím to tak, že keď počúvam hudbu okamžite mi napadajú nejaké myšlienky. Čo sa týka rozdielu, tak neviem povedať. Je očividné, že nejaké sú ale neviem ich vysloviť, pomenovať. Zvyčajne Andy pokračuje v tom čo som začal, teda ja ani neviem ako to celé dopadne a to je na tom zaujímavé, ak niekto iný dotvorí tvoj nápad. Napríklad pieseň „Monster in Me“ je napísaná Andym, takýto druh textu ja by som nevedel napísať.

Andy Gillion sa stal súčasťou MORS PRINCIPIUM ESTE v roku 2011. Ako hodnotíš spätne jeho príchod do kapely?
Je veľmi  dôležitý. Neviem si predstaviť fungovanie v MORS PRINCIPIUM EST bez neho. Je môj priateľ a on je ten, kto vytvára tie najlepšie skladby, samozrejme s mojou účasťou (smiech). Som presvedčený o tom, že bez neho by kapela neexistovala.

MORS PRINCIPIUM EST

Dá sa povedať, že skupina je už medzinárodnou, väčšina chalanov síce pochádza z Fínska, ale Andy je Angličan. Vidíš nejaké prekážky v tomto fungovaní?
Jediným problémom, hlavne teraz keď Andy prebýva v Austrálii, je zarobiť dostatok peňazí z vystúpení a tak pokryť náklady na letenky atď. A samozrejme popri tom mať aj niečo pre seba. To je jediný problém. Keď Andy žil v UK, tak mať člena kapely mimo Fínska nebol až taký ťažký oriešok.

„Embers of a Dying World“ je druhým albumom, na ktorom všetky gitary sa nahraté len jedným hráčom. Vyhovuje vám to tak? Nemyslíš, že druhý gitarista by mohol ohohatiť zvuk a priniesť nové nápady? Plánujete niekoho nabrať na živé vystúpenia?
Sme spokojní so stavom aký momentálne je. Teda nepotrebujeme ďalšieho permanentného hráča. Potrebujeme len niekoho na živé vystúpenia, na ktoré si budeme niekoho najímať.

Japonské verzie vašich albumov zvyknú obsahovať covery obľúbených pop piesní. Ako ich vyberáte? Počúva niekto pop v skupine?
Áno, tentokrát však verzia AFM Records mala silný bonus v podobe piesne „The Drowning“. Na začiatku len strieľam názvy pop piesní, ktoré  by sme takto mohli použiť na albumu. Nakoniec však Andy a ja rozhodneme čo z toho vyberieme. Počúvame rôzne hudobné žánre okrem fínskeho rapu. Neznášam ho. V podstate môžem povedať, že neznášam všetok rap. Musím ale uznať, že niektoré americké skladby sú celkom dobré. Stále som počúval rôzne druhy žánrov a takisto Andy. Dokonca si myslím, že metal až tak veľmi nepočúva.

Ste na scéne osemnásť rokov, keď ste vstupovali do hudobného biznisu mali ste nejaké očakávania. Myslíš si, že sa ich podarilo naplniť?
Či sme ich naplnili? Nie som ta správna osoba na zodpovedanie tejto otázky. Fanúšik je ten jediný, kto vie posúdiť či to celé malo zmysel. Ak si ale myslel, či hudobný biznis ako taký splnil moje očakávania tak odpoveď je NIE. Mysleli sme si, že nebude tak náročné ísť na turné atď. Konkurencia je silná a nie je jednoduché robiť turné, ktoré majú zmysel a význam a súčasne aj zarobiť nejaké peniaze. Čakali sme, že sa nám podarí byť na cestách omnoho viac.

Zmenilo sa niečo v tom ako teraz pristupuješ k hudbe po toľkom čase v hudobnom biznise?
Myslím, že jediné čo sa zmenilo je hudobné prostredie, menšie predaje ako v minulosti. Zase ale vidno nárast predaja vinylov.

Ville počas vlaňajšieho koncertu v Košiciach

Ako dlho chceš ťahať kariéru muzikanta? Myslíš, že aktuálnym albumom MORS PRINCIPIUM EST dosiahli to naj v kariére?
Budeme pokračovať tak dlho ako sa bude dať, ak budeme cítiť potrebu to ukončiť tak to aj tak urobíme. Osobne by som však chcel ostať muzikantom do smrti. Pravdepodobne už nebudem v kapele, ale aj tak po tom túžim. Nemyslím si, že aktuálny album je naším posledným vrcholom. Zatiaľ sme boli len u menších vydavateľstiev, ak sa nám podarí byť u niekoho väčšieho, tak aj naša kapela porastie.

Čo je najkomplikovanejšie pri neustálom držaní dvoj resp. trojročného odstupu medzi jednotlivými albumami?
Odpoveď je veľmi jednoduchá. Písanie dobrej hudby je to najťažšie.

Súčasná scéna melodického death metalu je veľmi silná. Ako vidíte seba v rámci tejto scény, žánru?
V skutočnosti veľmi nesledujeme ostatné kapely, tak neviem sa k tomu veľmi vyjadriť.

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk