Populárna nemecká partička Kaia Hansena si dala trojročnú tvorčiu pauzu, čo je druhá najdlhšia v dlhoročnej histórii kapely. Najdlhšia bola päťročná medzi albumami No World Order a Majestic. Kapela však počas troch rokov nezaháľala vôbec. Po vydaní pokračovania Land of the Free bola na spoločnom turné s Helloween, ktoré trvalo viac ako rok. Taktiež im vyšlo aj dlhoočakávané DVD Heel Yeah! The Awesome Foursome. No a od 29. januára sa fanúšikovia môžu tešiť na v poradí už desiaty dlhohrajúci album To the Metal.
Deprecated: Function create_function() is deprecated in /data/3/b/3b202ed1-f866-4a93-a8e8-ecff02b28d46/valhalla.sk/web/wp-content/plugins/related-posts-by-zemanta/init.php on line 183
Deprecated: Function create_function() is deprecated in /data/3/b/3b202ed1-f866-4a93-a8e8-ecff02b28d46/valhalla.sk/web/wp-content/plugins/related-posts-by-zemanta/recommendations.php on line 173
Deprecated: Function create_function() is deprecated in /data/3/b/3b202ed1-f866-4a93-a8e8-ecff02b28d46/valhalla.sk/web/wp-content/plugins/related-posts-by-zemanta/init.php on line 183
Hneď v úvode treba napísať, že novinkový materiál tejto sympatickej nemeckej štvorice je trošku odlišný ako ostatné ich počiny. Zároveň však je klasicky melodický, čo je pre Gamma Ray typické. Ako to myslím? Na To the Metal nájdeme viac skladieb v strednom tempe ako bývame zvyknutí. Hneď v úvodnej Empathy prekvapila iná technika Kaiovho spevu, tvrdé riffy a stredne rýchle tempo. S druhou skladbou príde darček Rays pre fanúšikov ich staršej tvorby. V All You Need To Know totiž nespieva nik iný ako Michael Kiske! Skladba je od úvodu rýchla, tvrdá a v neposlednom rade aj melodická. Michiho hlas je v nej ako pohladením duše. Kai spieva úvodnú časť, ktorá je tvrdšia a Michi ozdobí skladbu jeho krásnym melodickým vokálom v refréne. Na albume Gamma Ray je to druhá Kiskeho účasť, keď ešte v roku 1995 hosťoval na legendárnom Land of the Free v skladbe Time To Be Free. Celý album vyniká ako už klasicky vynikajúcimi gitarami, ktoré majú na starosti Henjo Richter a Kai Hansen. Na celom albume je zreteľný posun Hansenovho spevu. Kai skutočne na svojich vokáloch zapracoval a sú naozaj v niektorých prípadoch až netradičné. V melodickej skladbe Rise spieva až nezvykle tvrdo. V Shine Forever spieva na dne svojich možností, jeho jačák mi pripomína až spev Roba Halforda. V Deadlands počujerme jeho hlas tiež v netradičnejšej polohe. Zhrniem to tým, že Kai sa na To the Metal naozaj spevovo vyšvihol.
Vyslovene rýchlu „vypalovačku“ ako bola povedzme Fight na Majesticu, Into the Storm na dvojke Land of the Free na novinke nenájdeme. K podobne ladeným skladbám patria Time To Live, Rise, Shine Forever a Chasing Shadows. Zvyšné piesne sú stredne rýchle, avšak opäť popretkávané skvelými melódiami a neuveriteľne silnými refrénmi ako v All You Need To Know a najmä Mother Angel. Tá má od úvodu hardrockový nádych, v refréne sa to však potom zmení na doslova melodickú bombu. Refrén má až hitové ambície. Na album sa opäť zmestila aj pomalá skladba, tentokrát je to záverečná No Need To Cry. Intro tohto „slaďáku“ mi však pripomína úvod ako Lake of Tears (No World Order) a refrén sa až veľmi nápadne podobá na ich najúspešnejšiu pomalú skladbu The Silence. Pieseň má však aj veľa pozitív, dobre sú zakomponované klávesy v skladbe, taktiež nečakane, ale veľmi dobre pôsobí Dirkov spev a Henjove gitarové vyhrávky. Bonusom je výborný text. Kapela natočila aj videoklip ku skladbe To the Metal. Doteraz stále nechápem prečo si zvolila práve túto skladbu, pretože ju považujem za najslabšiu na celom albume. Kaiov spev je opäť dobrý, ale celá skladba mi príde ako Manowarská true metalová hymna. To the Metal je v strednom tempe a semtam mi svojim tempom pripomenie Helloweenovskú Heavy Metal Is the Law, len v pomalšom vydaní. Album je kompaktný, plných nečakaných prvkov v hudbe Gamma Ray. V konečnom dôsledku, však typické prvky Gamma Ray, ktorými sú tvrdosť, melodika, chytľavé refrény novinka obsahuje. Japonská verzia albumu obsahuje aj dve bonusové skladby.
Abum sa verným fanúšikom na prvé počutie nebude zdať. S každým ďalším počutím však budú odhaľovať skryté krásy tejto nahrávky, budú objavovať naozaj krásne melódie, ktoré sú tak typické pre Gammu Ray. Viacerí od No World Order, cez Majestic a aj posledný Land of the Free II len tak mávali nad kapelou rukou. Dôvodom bolo obviňovanie Hansenovcom z vykrádania iných kapiel, ale najmä samých seba. Vernému fanúšikovi to fakt nikdy až tak nevadilo a v podstate si nato zvykol. Na novinke Gamma Ray vo vypožičiavaní si nejakých svojich starších postupov pokračujú, ale nie tak výrazne a okato. Hansenovci to však vždy vedia zabaliť tak, že skladbe dajú punc jedinečnosti a v tom tkvie ich čaro. Kai Hansen to jednoduco vie! Kapela odviedla pocitvú robotu a dokonca je v hudbe cítiť nové prvky, ktoré sa mne osobne zo začiatku nepozdávali. S viacerými počutiami som vnímal najmä Hansenovu prácu so spevom, ktorú spoločne s novými vplyvmi oceňujem. Aj keď Gamma Ray použila nové prvky, stále je to zabalené v hábite alá Gamma Ray a to už nikdy inak nebude.
Vyslovene rýchlu „vypalovačku“ ako bola povedzme Fight na Majesticu, Into the Storm na dvojke Land of the Free na novinke nenájdeme. K podobne ladeným skladbám patria Time To Live, Rise, Shine Forever a Chasing Shadows. Zvyšné piesne sú stredne rýchle, avšak opäť popretkávané skvelými melódiami a neuveriteľne silnými refrénmi ako v All You Need To Know a najmä Mother Angel. Tá má od úvodu hardrockový nádych, v refréne sa to však potom zmení na doslova melodickú bombu. Refrén má až hitové ambície. Na album sa opäť zmestila aj pomalá skladba, tentokrát je to záverečná No Need To Cry. Intro tohto „slaďáku“ mi však pripomína úvod ako Lake of Tears (No World Order) a refrén sa až veľmi nápadne podobá na ich najúspešnejšiu pomalú skladbu The Silence. Pieseň má však aj veľa pozitív, dobre sú zakomponované klávesy v skladbe, taktiež nečakane, ale veľmi dobre pôsobí Dirkov spev a Henjove gitarové vyhrávky. Bonusom je výborný text. Kapela natočila aj videoklip ku skladbe To the Metal. Doteraz stále nechápem prečo si zvolila práve túto skladbu, pretože ju považujem za najslabšiu na celom albume. Kaiov spev je opäť dobrý, ale celá skladba mi príde ako Manowarská true metalová hymna. To the Metal je v strednom tempe a semtam mi svojim tempom pripomenie Helloweenovskú Heavy Metal Is the Law, len v pomalšom vydaní. Album je kompaktný, plných nečakaných prvkov v hudbe Gamma Ray. V konečnom dôsledku, však typické prvky Gamma Ray, ktorými sú tvrdosť, melodika, chytľavé refrény novinka obsahuje. Japonská verzia albumu obsahuje aj dve bonusové skladby.Abum sa verným fanúšikom na prvé počutie nebude zdať. S každým ďalším počutím však budú odhaľovať skryté krásy tejto nahrávky, budú objavovať naozaj krásne melódie, ktoré sú tak typické pre Gammu Ray. Viacerí od No World Order, cez Majestic a aj posledný Land of the Free II len tak mávali nad kapelou rukou. Dôvodom bolo obviňovanie Hansenovcom z vykrádania iných kapiel, ale najmä samých seba. Vernému fanúšikovi to fakt nikdy až tak nevadilo a v podstate si nato zvykol. Na novinke Gamma Ray vo vypožičiavaní si nejakých svojich starších postupov pokračujú, ale nie tak výrazne a okato. Hansenovci to však vždy vedia zabaliť tak, že skladbe dajú punc jedinečnosti a v tom tkvie ich čaro. Kai Hansen to jednoduco vie! Kapela odviedla pocitvú robotu a dokonca je v hudbe cítiť nové prvky, ktoré sa mne osobne zo začiatku nepozdávali. S viacerými počutiami som vnímal najmä Hansenovu prácu so spevom, ktorú spoločne s novými vplyvmi oceňujem. Aj keď Gamma Ray použila nové prvky, stále je to zabalené v hábite alá Gamma Ray a to už nikdy inak nebude.
| Žáner: power metal Krajina pôvodu: Nemecko Vydavateľstvo: earMUSIC/Edel Records, 2010 Web: www.gammaray.org, www.myspace.com/gammaray |
 |
| Zostava: Kai Hansen – spev, gitara Henjo Richter – gitara, klávesy Dirk Schlächter – basgitara Daniel Zimmermann – bicie |
Diskografia: Heading For Tommorow – 1990 Sigh No More – 1991 Insanity and Genius – 1993 Land of the Free – 1995 Somewhere Out In Space – 1997 Power Plant – 1999 No World Order – 2001 Majestic – 2005 Land of the Free II – 2007 To the Metal – 2010 |
|
Tracklist:
Empathy (5:04)
All You Need To Know (4:00) Time To Live (4:48) To the Metal (5:29) Rise (5:05) Mother Angel (5:20) Shine Forever (3:53) Deadlands (4:23) Chasing Shadows (4:23) No Need To Cry (5:56) |
Definitíva: Kapela to jednoducho vie.
Hansenov spevácky a skladateľský experiment vyšiel. Cítiť nové prvky, ktoré nahrávku oživili a pritom je to stále typická Gamma Ray. Albumom To the Metal potvrdili, že sú stále kráľmi melodického power metalu. |
Autor: Stillborn
Hodnotenie autora: 7,5 / 10
1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla
Odporúčané články
29. augusta 2012BETRAYERS OF BLOOD 7 ZAČIATKOM OKTÓBRA V B. BYSTRICI
9. januára 2013GRAVE DIGGER ZAČIATKOM FEBRUÁRA V PRAHE
2. apríla 2014POZNÁTE JU? FAJNROCK TV PRENIKÁ NA SLOVENSKO!
11. júna 2020SYMFOBIA zaskočili fanúšikov, hľadajú speváčku!
24. júla 2012MASTERS OF ROCK 2012 – NEDEĽA
Šéfredaktor portálu Valhalla.sk
