Už len pohľad na dlhé názvy skladieb dáva predpoklady, že nepôjde o ojedinelú nahrávku. Moje predpoklady sa naplnili po vsunutí albumu do prehrávača. Úvodná The Left-Hand Path slúži ako klávesové, doslova až orgánové intro a ja som už vedel, že počúvanie tohto albumu bude určite nevšedné. Druhú skladbu The One Who Walks the Left-Hand Path odštartujú zaujímavé gitarové riffy, pridá sa Delgrastov blackový vokál, na pozadí toho počujeme rôzne klávesové úlety. Podrobne opisovať jednotlivé skladby však nejdem, pretože takú dlhú recenziu by ste si ani neprečítali. Dôvod mám nato jednoduchý. V podstate sa to poriadne ani nedá. Album je neuveriteľne pestrý, avšak treba napísať, že zo začiatku aj ťažšie stráviteľný. Za zmienku určite stojí, že do skladby Black Absinth Drunk While Analyzing the Writings ov Nietzsche zakomponovali aj Nietzscheho piánové intermezzo z roku 1858.

Osem skaldieb vám ponúkne skutočný hudobný výlet do neprebádaných sfér. Duo ABBEY OV THELEMA dokazuje v každej jednej skladbe, že hudobné a žánrové hranice sú im cudzie. Na ploche skoro 45 minút vám ponúknu avantgardno, melodický black metal, ale to je napísané veľmi zjednodušene. Tieto dva spomínané žánre držia akúsi hlavnú líniu albumu, na ktorú sa nabaľujú ďalšie prvky. Piesne kombinujú moderný black metal s psychedelickým progresívnym rockom 70. rokov. Hocikedy sa na vás vyvalia skreslené klávesy, chaotické blastbeaty, ambientné a doomové pasáže. Čo mne najviac utkvelo v pamäti sú arytmické inštrumentálne časti pripomínajúce francúzske kapely DEATHSPELL OMEGA alebo BLUT AUS NORD. Prvky týchto dvoch kapiel sa najviac dostávajú do popredia v skladbe The Hidden Wisdom & Clandestine Legacy ov the Black Arts. 

Celý debutový materiál A Fragment ov the Great Work má však v podstate „vesmírny“ nádych a cítiť z neho aj inšpiráciu nórskych ARCTURUS. Ja osobne som prvky týchto Nórov najviac cítil vo výpravnej skladbe 8th April 1904 – The Day ov Nuit. Samozrejme, kto počul album La Diabolica Commedia od ich domovskej kapely NEVALOTH, tak môže cítiť pár podobných prvkov aj s ich domovskou kapelou. Počuť to najmä pri zvuku gitary, avšak ABBEY OV THELEMA búrajú všetky hudobné mantinely, kdež to v NEVALOTH sa poväčšine držali iba v black metalovom teritóriu.

Chalanov by som chcel pochváliť za odvahu, pretože skombinovať toľko prvkov do niečoho počúvateľného nedokáže každý. Pozitívne hodnotím Delgrastov blackový vokál a prácu s klávesami. Najviac ma oslovila pokojná skladba 9th April 1904 – The Day ov Hadit  s nádhernou gitarou. Album sa nahrával v skromných podmienkach v domácom Vilozofovom štúdiu a to na výslednom zvuku ani necítiť, takže aj zato patrí chalanom ďalší obdiv. Osobne však nie som až takým veľkým fanúšikom rôznych inštrumentálnych disharmónií, ktoré mi v niektorých momentoch vadili aj na tomto albume. Zvyknúť som si nedokázal ani na čisté Vilozofove vokály. A taktiež nie som zástancom naprogramovaných bicích, ktoré sú na tomto albume. Tieto fakty mi osobne trošku znížili pohľad na túto nahrávku.

Mix všetkých možných prvkov, ktorý som spomínal o pár riadkov vyššie nemusí byť pochuti každému a myslím si, že o to ani tejto dvojici muzikantov nešlo. ABBEY OV THELEMA nahrali v domácich podmienkach odvážnu nahrávku, na ktorú môžu byť právom hrdí. Zaobstarať debutový album by si určite mali fanúšikovia DEATHSPELL OMEGA alebo ARCTURUS. Moje bodové hodnotenie neberte až tak vážne, nahrávka je naozaj veľmi pestrá a kvalitná, no už z vyššie spomínaných dôvodov ju nemôžem ohodnotiť lepšie, ale to je môj osobný problém podľahnúť disharmóniám a podobným mixom všetkých možných žánrov. A aby som nezabudol na záver, oproti domovským NEVALOTH majú plnofarebný artwork…

Autor: Stillborn

Hodnotenie autora: 6 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla