Wacken je obrovský. Našinec nemusí mať problémy s veľkými davmi ľudí, aj tak na neho prichádzajú úzkosti z tej masy. Valí sa zo všetkých strán, k mamutím pódiám, dlhým radom stánkov s jedlom a pivom, do šialene veľkého stanového mestečka. Henry Rollins to pomenoval celkom presne – je to ako jeden obrovský utečenecký tábor. Našťastie iba na týždeň.

Wacken je bláznivý a meteosenzitívny. Stredajšie počasie bolo ako dar z nebies – slnečno, občas mierne popŕchalo, až sa nechcelo veriť, že tá idylka má šancu vydržať. Jasné, že nemala. Stačila štvrtková štvrťhodinová búrka a festival sa zmenil na tradičnú vojnovú zónu. Blato, čierne blato, všade, kam sa oko pozrie. Našťastie nie v takej zúfalej podobe ako pred dvomi rokmi, ale aj tak to pokazilo dovtedajšiu radosť z bezchybného festivalu.

Metal Battle

Hudba je na Wackene to najdôležitejšie, v prípade našej slovenskej výpravy zvlášť finalisti súťaže Wacken Metal Battle. Tí tradične štartujú maratón vystúpení už v stredu dopoludnia a už vtedy je obrovský stan Bullhead City Circus s dvomi veľkými pódiami veľmi slušne zaplnený. Koncerty malých kapiel z celého sveta sledujú dvoj, niekedy až štvor či päťtisícové davy fanúšikov. Sú hladní po metale, všetko sa iba začína, každý náznak hluku je vzácny.

MORNA obstála s veľkým prehľadom. Rovnako ako slovenské kolá v Bratislave a Banskej Bystrici, aj v Nemecku sa svojho koncertného setu zhostili vo veľkej pohode a v brilantnom inštrumentálnom štýle. Gitarista a frontman Robo do toho búšil od prvých sekúnd; keby koncert trval viac ako dvadsať minút, mal by som o neho obavy.

MORNA po svojom vystúpení. Foto: Werdza Photography

Nespomínam si veru, že by kamery tak často snímali bubeníka v priebehu prvých dvoch dní – Jakub a jeho jediný prechod v zostave bicích a precízna hra boli zrejme veľmi príjemným prekvapením. Aplauz zaplneného stanu a ako druhí v histórii medzi slovenskými kapelami body od poroty. Misia splnená, skvelý a slovenskými kritikmi zaslúžene ospevovaný album „Nuisance“ bol aj na Wackene odprezentovaný veľmi kvalitne a zodpovedne – aj keď na dvadsať minút museli stačiť tri skladby, miestami dosť skrátené.

Ak mám porovnávať s tým, čo som videl pred piatimi rokmi spolu s bratislavskými RUST2DUST, treba veru povedať, že úroveň súťažných kapiel sa výrazne zvýšila. Ťažko sa tu dali vyčítať nejaké inštrumentálne nedostatky – dobre, iba Američania CORPSE HOARDER boli príšernou výnimkou potvrdzujúcou pravidlo – problematické tak boli iba aranžérske a skladateľské zručnosti.

Pred vystúpením Slovákov MORNA

Viac než tretina z 28 súťažiacich kapiel hrala thrash metal. Nič prekvapujúce v dnešnej dobe, mladí ľudia sa vo veľkej miere vracajú k žánru, ktorí sme odpísali ako zomierajúci už na začiatku 90. rokov minulého storočia. Problémom pri retro kapelách je, že v drvivej väčšine prípadov nevedia robiť pesničky. A thrash metal a heavy metal z 80. rokov sú hlavne o silných songoch.

Víťaz a naj kapely podľa Rudiho

Celú súťaž vyhrali mexickí JET JAGUAR. Nebudem si robiť žarty z kolegov porotcov; oni najlepšie vedia, prečo si prvé miesto zaslúži kapela, ktorá hrá v roku 2017 ako béčkoví IRON MAIDEN z roku 1984. Radšej vám prezradím, kto dostal moje body.

Rudi Rus spoločne s basákom kapely z Belize VERGE OF UMBRA, ktorým dal najviac bodov. Ťažko krajšie vystihnúť, o čom je Wacken.

Najzaujímavejší sa mi zdali byť chlapci z Belize. Hovoria si VERGE OF UMBRA a prinášajú veľmi pútavý mix metalu, rapu, reggae a dravej, valiacej sa energie. Dvaja speváci, silné songy, podmanivá atmosféra stredo-americkej muziky. Niečo ako ILL NINO, ale oveľa, oveľa lepšie.

Na druhom mieste som mal nadupaných Švédov NALE – predstavte si veľmi zlostných CANCER BATS mixnutých s KVELERTAK a TURBONEGRO. Rock ´n ´roll na steroidoch, koncertná neriadená strela. Veľmi som si ich užíval.

Tretie miesto pre Island a kapelu UNE MISÉRE. Ich hudba je niekde tam dolu, hlboko v čiernych miestach, kde sa pomyselne stretávajú CULT OF LUNA a THE DILLINGER ESCAPE PLAN. A k tomu imidž ako LEPROUS. Akurát žiadne úsmevy, iba zlostné úškrny. Pôsobivé a osviežujúce.

Najväčší festivalový stan v Európe – Bullhead City Circus

Dva body odo mňa dostali muzikanti, ktorí sa poschádzali zo štátov bývalej Juhoslávie. RISING DREAM mali najlepšieho speváka a ako jediní spolu s MORNOU a VERGE OF UMBRA používali dynamiku v hudbe. Vedeli, že aj tiché miesta majú svoj význam a netreba celý čas iba tlačiť na pílu. Veľmi príjemný, ľahko progresívny heavy metal. Určite odporúčam.

Nuž a jeden bod som dal švajčiarskym ABINCHOVA za ich vkusný mix folku a metalu. A za spievajúcu huslistku.

Hlavný program

Po týchto príjemných povinnostiach prišiel čas na veľké mená, z ktorých sa tento rok naozaj dal vyskladať luxusný program.

Wacken môže mať mnoho tvárí. Môže to byť ACCEPT so symfonickým orchestrom, môže to byť AMON AMARTH s hosťujúcou Doro Pesch, ale môže si to zložiť ako ja – dať si napríklad kombináciu THE DILLINGER ESCAPE PLAN – Henry Rollins – FATES WARNING – EMPEROR.

Rudi Rus a Henry Rollins

Henry Rollins bol úžasný. Dal som si všetky tri jeho hodinové vystúpenia v stredu, štvrtok i piatok. Dokonalý stand-up, ktorý pobavil, poučil a miestami aj dojímal. Skvelé príbehy, vtipné momenty, trochu politiky, veľa hudby a radosť z toho, ako mu stále, aj vo veku 56 rokov, úžasne iskrí mozog, ako celú hodinu bez jediného zaváhania nakladá príbeh za príbehom. Nezabudnuteľné.

Parádni boli CROWBAR – veteráni z New Orleans si zaslúžili tých 8 či dokonca viac tisíc ľudí v stane. Ich hitovky ako „Planets Collide“ či „All I Had I Gave“ rezali do živého.

Rovnako nesklamali NAPALM DEATH. Obrovský zvuk, masa fanúšikov a do toho Barney a jeho „Peace and Love, my friends, that ´s the only way. Peace and Love“.

THE DILLINGER ESCAPE PLAN dali v porovnaní s koncertmi na Brutal Assaulte či v bratislavskom Randale pokojnejší, miestami až barový mód. Stále to však bola parádna šou. Teším sa na ich koncert vo vojenskej pevnosti.

To isté v plnej miere platí pre EMPEROR. Tí doslova zjedli svojou hudbou celý obrovský priestor pred hlavnými pódiami. Neviem si predstaviť, ako dobre bude znieť celý album „Anthems…“ na Brutal Assaulte. Zimomriavky už v predstihu.

Trochu sklamali MEMORIAM. Ak ste niekedy videli BOLT THROWER naživo, viete, že to bol jednoducho tank, ktorý valcuje všetko pred sebou. MEMORIAM sú skôr džíp s kamarátmi na výlete. Ale aj tak bolo skvelé vidieť ich na obrovskom hlavnom pódiu v piatok ráno z prvého radu.

Potešili GRAVE DIGGER aj LACINA COIL, SANCTUARY mali smolu na dážď. Fantastický zvuk mali v stane ABORTED a svojou nezničiteľnou energiou všetkých dostali nesmrteľní DOG EAT DOG.

Wacken sa za päť rokov zmenil. Všetko sa zlepšilo, všetko narástlo, zväčšilo sa. Radosť pozerať, ako organizátori myslia na detaily, ako sa na festival pozerajú očami diváka. Keď som sa o siedmej ráno v stredu aj vo štvrtok sprchoval v stanovom mestečku v silnom prúde horúcej vody, nechcel som veriť vlastným očiam. Fajn, v piatok o deviatej už bol rad a voda ľadová, ale aj tak – maličkosti, z ktorých sa skladá výsledný fantastický dojem.

Oplatí sa trepať dvanásť hodín a tisíc kilometrov na sever Nemecka? Aspoň raz za život určite áno. Špeciálne to platí pre kapely, ktoré premýšľajú o súťaži Wacken Metal Battle. Neváhajte, toto skutočne treba zažiť. Budete o tom rozprávať svojim vnúčatám.

Ilustračné foto: Rudi Rus

Rudi Rus