Za takmer dvadsaťročného pôsobenia sa kapele podarilo vytvoriť si svoj osobitý zvukový prejav posúvajúc sa od kedysi folkových motívov svojej prvotiny, k melodickému metalu stavajúceho na mnohorakej gitarovej mozaike a hlavne na mohutne znejúcich zboroch dodávajúcich skladbám výpravných     a častokrát i dramatických rozmerov. Sem-tam možno v jednotlivých skladbách naraziť na hudobné motívy pripomínajúce odkazy RUNNING WILD a aj vďaka nákazlivosti refrénov a ich veľkoleposti sa natíska prívlastok akýchsi pokračovateľov krefeldských strážcov BLIND GUARDIAN.

ORDEN OGAN – Gunmen

Práve tomuto prirovnaniu dopomohla aj farba hlasu ústrednej postavy kapely Sebastiana Levermanna (vokály, gitary). Ten pripomína vokál Hansiho Kürscha (spev BLIND GUARDIAN), možno na škodu tak pôsobí množstvo zborov, ktorými je prešpikovaná každá jedna skladba. Tým pádom vokálny „drajv“ ktorým Sebastian disponuje sa nedokáže rozvinúť naplno a jednotlivé skladby sú tak na pomedzí medzi power metalovou nespútanosťou a akousi uhladenosťou hudobných aranžmánov a spevov ako takých.

Tomuto dojmu dopomáha aj samotný zvuk a mix nahrávky. Kým na jednej strane všetko má svoje striedme miesto. Tak na strane druhej, v porovnaní s minulým zásekom, album aj vďaka takmer zvukovej dokonalosti akoby kúsok stratil na sympatickej neučesanosti a spontánnosti. Ústredným motívom spájajúcim jednotlivé skladby nie je príbeh samotný, skôr však ide o atmosféru divokého západu, sem-tam sa prelínajúcu s fantazijnými prvkami. Deje sa tak nenútene a prirodzene, niekedy až neuvedomujúc si nejakú jednotnú hudobnú líniu na pozadí.

Okrem už spomenutých zborov, ktoré mimochodom svojou vokálnou účasťou ozvláštnil Klaus Dirks (spev MOB RULES), ďalším výrazným momentom nahrávky a vo všeobecnosti tvorby ORDEN OGAN sú refrény. Tieto dva prvky vo vzájomnom spojení dominujú skladbám a vo svojej podstate definujú aj charakter piesní v závislosti od ich sfarbenia. Album má našliapnuté už od samého počiatku. Svedčí o tom aj úvodná hymna „Gunmen“ začínajúca orchestráciami, po ktorých opraty preberajú trilkujúce gitary vrcholiac v pompéznom refréne.

ORDEN OGAN

Nasledujúce silné kvarteto piesní zaujme svojou rôznorodosťou. Vo „Fields of Sorrow“ sa rezké gitarové motívy striedajú so smutno krásnym refrénom. V inštrumentálnych častiach sa dostanú k slovu aj folkové momenty i motívy pochodového maršu. Ďalším z výrazných prvkov albumu je malebnosť a pestrosť nemála gitarových momentov zdobiacich každú jednu skladbu spolu s chladnokrvne presnými a oceľovým riffmi, tak ako tomu je aj v „Forlorn and Forsaken“.

Závan hamburských korzárov osvieži vyprahnuté a pusté pláne vo „Vampire in Ghost Town“, ktorá svojou nákazlivou melodickosťou a prístupnosťou tak trocha vyčnieva nad ostatnými piesňami. „Come with Me to the Other Side“ s hosťujúcou pôvabnou Liv Kristine (ex-THEATRE OF TRAGEDY, ex-LEAVES‘ EYES) prejde svižným galopom z baladických momentov do gitarovej riavy, skladba platí za najpompéznejší kúsok sršiaci emóciami s priam majestátnym refrénom. S obdobne silným ústredným refrénom avšak v stupňujúcom pochodovom tempe plynie „The Face of Silence“.

Záver albumu máličko stráca nasadenie a spád v porovnaní s predchádzajúcimi skladbami. Tie sa svojou atmosférou síce stavajú do ťaživejších polôh, stále im však aj napriek surovejšie znejúcim gitarám chýba odpich, nevedia strnúť aj navzdory zaujímavým hutnejším riffovým kúskom ako napríklad „One Last Chance“. Záverečný opus „Finis Coronat Opus“ sa taktiež podaril len napoly. Úvod pôsobí rozvláčne, prešľapujúc na mieste bez pútavého refrénu. Zaujímavé momenty prichádzajú skôr cez inštrumentálne pasáže a záverečnú smutno melancholickú repetíciu jednakej slohy.

„Gunmen“ svojou kvalitou nadväzuje na trojicu minulých podarených albumov. Zvuková stránka je zase o čosi viac vyšperkovaná, skladby si držia príťažlivosť a melodickú nákazlivosť. Hoci album záverom stráca na suverénnosti, tá je akosi kompenzovaná množstvom gitarových momentov a ich nespočetných vrstiev. Aktuálne rastúci trend v úspešnosti kapely je teda zaslúžený a očakávania týkajúce sa ďalších kúskov budú patrične vysoké.

Hodnotenie autora: 7,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk