V týchto dňoch vám vychádza špeciálna edícia vášho albumu Demonoir, ktorý pôvodne vyšiel v roku 2010. Prečo ste sa rozhodli ponúknuť tento album fanúšikom v špeciálnej verzii a čo všetko táto verzia ponúka?
Vydanie tejto edície sme plánovali v podstate odkedy vyšiel originál, ale spoločne s vydavateľstvom sme sa rozhodli, že počkáme. Chceli sme, aby  toto vydanie obsahovalo materiál z nášho koncertného turné k albumu Demonoir, takže to prirodzene muselo trochu počkať. V podstate sme chceli, aby to bola taká čerešnička na torte po vydaní Demonoir, po turné a chceli sme našim fanúšikom ponúknuť niečo veľké a skvelé, na čo budeme hrdí. Táto edícia obsahuje také bonusy ako doteraz nevydaný cover skladby The Heretic od POSSESSED, tri skladby zo živého vystúpenia z nášho posledného turné v USA. Edícia tiež obsahuje plagát, odznak, trsátko a podpiskartu.

Špeciálna edícia vyjde v limitovanom náklade 1000 kusov a koproducentom nahrávky je Tom G. Warrior. Nová veria bude obsahovať aj 7 bonusových skladieb. Tie pôvodné ste nechali tak, alebo ste ich znovu nahrali? Bude obsahovať nová verzia aj akési intrá, ktoré boli medzi skladbami na pôvodnej verzii?
Album Demonior ostal nezmenený, ale bonusový disk s covermi a živými vystúpeniami je samozrejme iný. Tri cover verzie boli dostupné na limitovanej edícii albumu Demonior (verzia s dvomi CD), ale cover The Heretic od POSSESSED a tri živé verzie skladieb Pandemonium War Bells, When I Was Flesh a Atomic Chapel, ktoré sú nové a doposiaľ nevydané.

Za roky, čo ste na scéne ste si vypracovali osobitý zvuk a prístup k hudbe. Avšak medzi vydaním albumov Hellfire a Revelations of the Black Flame ste mali nezvykle dlhú pauzu, až 4 roky. Fanúšikovia boli hladní po pravom black metale v štýle 1349 a vy ste prišli s experimentálnou nahrávkou Revelations of the Black Flame, ktorá bola rozpačito prijatá verejnosťou. Čo ste chceli týmto albumom vyjadriť?
Je to trochu dlhý príbeh, ale pokúsim sa to skrátiť. Po vydaní troch albumov v ročných intervaloch, sme sa museli rozhodnúť, či sa chceme stať plnohodnotnou kapelou, ktorá jazdí aj turné, alebo sa staneme z väčšej časti štúdiovou kapelou. Rozhodli sme sa pre turné a tak sme strávili nejaký čas takto. Navyše, ak sa rozhodnete urobiť turné po USA, tak veľa času zaberie samotné cestovanie a veci okolo toho a keďže naša hudba bola v USA prijatá veľmi dobre, turné sa stalo naším hlavným cieľom. Takže od roku 2006 jazdíme turné po USA minimálne raz ročne, odohráme veľké festivaly a potom stihneme ešte menšie turné po Európe. Počas turné sa stretávate a rozprávate s množstvom fanúšikov a dostávate jasnú reakciu ako ľudia vnímajú vašu hudbu, čo na ňu hovoria a ako na ňu reagujú. V podstate nám ľudia hovoria, že naša hudba je rýchla, šialene rýchla a brutálna. Toto bola hlavná odozva a po troch albumoch plných rýchlosti a agresie sme sa rozhodli zamerať sa na niečo, čo naši fanúšikovia nepočuli na prvých troch nahrávkach. Prestali sme sa sústrediť na rýchlosť a agresivitu a zamerali sme sa na atmosféru, ktorá bola dovtedy v úzadí. Takže môžete povedať, že Revelations of the Black Flame je v tvorbe 1349 zlomovým albumom, ktorý sa výhradne sústreďuje na prvky, ktoré neboli základom na predchádzajúcich albumoch. Bol to pre nás nevyhnutný krok, aby sme ako muzikanti mohli napredovať a aby sme rozšírili naše obzory, no pritom stále robili black metal. 
Dá sa povedať, že ak by nebol album Revelations of the Black Flame, nebol by ani album Demonior, tieto albumy sú svojim spôsobom dosť prepojené. Keď si ich pustíte po sebe, zistíte, že do seba perfektne zapadajú. Na záver poviem, že album mal veľa dobrých recenzií a priniesol nám veľa nových fanúšikov do nášho tábora. Keď sa obzriem do minulosti, môžem povedať, že Revelation of the Black Flame je album, ktorý mal najlepšiu odozvu, pretože ľudia ho buď milovali, alebo nenávideli a to sa mi páči viac, ako keby ľudia povedali: “hm, je to fajn…” V prvom rade tvoríme “čierne umenie” a umenie je o vytváraní emócií a to, či je to pre ľudí pozitívne, alebo negatívne, to nie je pre mňa až tak dôležité.

Ako ďaleko ste s prácami na pripravovanom DVD Hellvetia In Fire? Môžeš nám o ňom prezradiť viac?
DVD je pripravené a bude vydané 24. októbra prostredníctvom nášho starého vydavateľstva Candlelight Records. Je to jednoduché, “špinavé”, drsné a surové video, ktoré sme označili ako oficiálny bootleg. To znamená, že na jednej strane má kvalitu ilegálneho záberu, ale zároveň je intenzívne a zachytáva energiu, ktorú cítime na pódiu počas vystúpenia, takže sme  sa rozhodli vydať ho neupravené a surové, tak ako je.

Ja osobne si myslím, že tvoj blackový vokál sa líši od ostatných žánrových kolegov a je rozpoznateľný. Čím to podľa Teba je? Trénuješ aj nejako svoje hlasivky?
Neviem, ako ostatní pracujú na svojich vokáloch, ale myslím, že je k tomu veľa rôznych prístupov ako v prípade iných hudobných nástrojov. Na čom v konečnom dôsledku záleží je, aby to fungovalo tak, ako potrebujete. Vždy som sa nechal viesť hudbou. Svoje vokály vždy pridávam do toho, čo vytvorili hudobné nástroje a snažím sa, aby všetko dokopy fungovalo a aby sme vyťažili z každej skladby maximum.

Si pôvodným členom kapely, avšak až do Frostovho príchodu si aj bubnoval. Nechýba ti hra na bicie?
Áno aj nie. Príležitostne stale hrám aj na bicích a na albume Revelations of the Black Flame som v pár skladbách bubnoval ja. Ale bolo nevyhnutné zohnať bubeníka, minimálne pre živé vystúpenia a to bolo plánom od začiatku. Na bicích som hral a zároveň aj spieval len do doby, kým sme nenašli niekoho lepšieho. Zároveň to došlo do bodu, kedy som si musel vybrať, či budem pravidelne skúšať a trénovať nové techniky na oveľa vyššej úrovni, za účelom dosiahnutia zlepšenia nášho hudobného prejavu. V tomto bode prišiel Frost, začal sa zaujímať o to, čo sme robili a on bol pre nás vlastne prirodzenou voľbou.

Ako ste vôbec nahovorili Frosta na členstvo vo vašej kapele?
On sa vlastne pýtal do kapely sám, pretože bol ohromený materiálom, ktorý sme urobili na Liberation. Takže ho vlastne presvedčila hudba a nie ja.

Neuvažujete o znovu vydaní prvých dvoch demáčov a rovnomenného EP?
Nie. Poprvé, sú to demá a zachytávajú kapelu v začiatkoch jej pokroku. Ani jedno z nich nemáme v pláne vydať a ani o tom teraz neuvažujeme. Liberation je prvý album a je prvým, ktorý sme chceli prezentovať ľuďom. Vydať MCD (EP) bola (keď sa na to pozriem s odstupom času) chyba, ale prinieslo nám to peniaze na nahranie Liberation, takže môžem povedať, že to splnilo svoj účel.

Myslím si, že hudba 1349 sa stále drží v medziach undergroundu. Ty sám sa pohybuješ na scéne od roku 1994, kedy vznikala kapela HOFDINGI MYRKRA. Ako vnímaš rozdiel v black metalovej scéne vtedy keď ste začínali a teraz v roku 2011? Ja osobne mám pocit, že čaro undergroundu už black metal začína strácať. Samozrejme, že česť výnimkám ako ste vy 1349, URGEHAL alebo TROLL. Kapely ako sú DIMMU BORGIR a dá sa povedať, že aj GORGOROTH sú už niekde úplne inde a zdajú sa mi byť otrokmi metalového biznisu….
Dôvodom pre vznik 1349 bolo to, že sa mi nepáčil smer, ktorým sa nórsky black metal uberal v druhej polovici 90. rokov, takže 1349 vznikli ako reakcia na toto a preto, aby sme sa vybrali smerom, o ktorom sme si mysleli, že je správny. V tomto momente som prestal sledovať výkony ostatných kapiel a sústredil som sa výlučne na 1349.  Každá kapela si určila svoje priority a kam bude smerovať a to nebolo pre mňa až tak dôležité. Radšej sa sústredím na 1349, ako by sa mohla stať lepšou kapelou, ako by som sa mal sústrediť nato, čo sa mi nepáči na kapelách, ktoré tvrdia, že hrajú rovnaký žáner ako my.

Nedávno ste boli nútení prerušiť plánované európske turné a presunúť ho na jar 2012. Čo bolo príčinou tohto odkladu?
Pre toto rozhodnutie sme mali niekoľko dôvodov, ale v podstate to bola súhra zlých udalostí, ktoré nás donútili turné zrušiť a koncertovať len vo Veľkej Británii a Írsku. Niekedy sa veci dejú tak, že ich nedokážeme ovplyvniť a jediné čo môžeme spraviť je prispôsobiť sa a to je aj prípad tohto turné. ALE pozitívnou správou je, že už teraz plánujeme nové turné po Európe, ktoré sa bude konať na jar a je veľmi pravdepodobné, že budeme môcť navštíviť viac krajín, takže to nakoniec bude pre všetkých ešte lepšie.

Môžu sa fanúšikovia tešiť aj nato, že na jar by mohli pribudnúť niektoré nové miesta na turné? Neuvažujete aj o hraní na Slovensku? Boli ste vôbec v našej krajine dakedy?
V roku 2004 sme spolu s GORGOROTH hrali v Nitre a v roku 2005 sme sa mali na Slovensko vrátiť, no z nejakého dôvodu vtedy zatkli promotéra a neexistoval logický spôsob, ako by sme mohli koncert odohrať, tak sme ho museli zrušiť. Dúfam, že dostaneme šancu zahrať si na Slovensku znovu, pretože v Nitre sa nám hralo naozaj dobre. Keď sa nám podarí vybaviť základné záležitosti a ostatné veci potrebné pre hranie, nemáme problém zahrať kdekoľvek na svete. Nanešťastie o tom nerozhodujeme my, ale je to vždy na promotéroch v jednotlivej krajine, aby nám napísali a požiadali nás, aby sme prišli hrať do ich krajiny. Fanúšikovia sa musia obrátiť na miestnych promotérov, ak chcú aby sme prišli zahrať do vašej krajiny.

V lete ste vystupovali na festivale Brutal Assault, aké máš na tento festival spomienky? A vôbec máš radšej samostané klubové koncerty alebo masové festivaly, kde sa prezentujete pred väčším počtom fanúšikov?
Festivaly su vždy zmesou pocitov a tiež aj lotériou v tom, že vás niekto bude pozorovať zo zadu, ale najväčšou výhodou je, že hráme pred novými ľuďmi a môžeme si získať nových fanúšikov. Takže hlavne preto hrávame na festivaloch. V kluboch oveľa viacej kontrolujete svoj priestor a nie je na vás vyvíjaný taký veľký časový tlak. Vybrať si medzi nimi je ťažké, pretože obidva spôsoby koncertovania majú svoje výhody aj nevýhody a obidva spôsoby sú dôležitou súčasťou budovania kapely, takže si myslím, že oba druhy koncertov sú rovnako dôležité. Avšak, keby som mal vybrať jednu možnosť, vybral by som si hranie v kluboch. Tá atmosféra je perfektne zachytená na našom DVD Hellvetia Fire, ktoré bude vydané v týchto dňoch.
Pokiaľ ide o Brutal Assault, hrali sme na ňom druhýkrát a vždy sa nám dostalo skvelého privítania.  Tentokrát sme prišli neskoro na nemecky festival Party San, ktorý bol ako nočná mora. Bol tam zlý pódiový zvuk a my sme mali len zriedkavo také strašné podmienky, ako boli tam. Neviem, čo sa tam udialo, ale bolo to skutočne niečo zlé. Na Brutal Assault sme prišli s dvojhodinovým predstihom a mohli sme sa tak pripraviť na vystúpenie a dopadlo to vynikajúco. Je naozaj jednoduché podať najlepší výkon, keď všetko funguje bezchybne a navyše máte pred sebou skvelé publikum a to aj o jednej v noci. Brutal Assault bol proste skvelý! Na záver víkendu sme leteli rovno do Londýna, vybehli sme priamo na pódium v Bloodstocku (publikum bolo opäť fantastické), takže sme za dvanásť hodín odohrali dva koncerty v dvoch krajinách.

Svetom otriasla správa o neuveriteľnom masakri v Nórsku. Atentátnikovi Andresovi Behringovi Breivikovi hrozí vraj 21 rokov väzenia. A dokonca sa s ním zrejme tento rok ani nezačne súdny proces. Ako to vníma nórska verejnosť a ako vnímaš celú túto situáciu ty sám?
Nórska verejnosť bola zhrozená tým čo sa stalo a bála sa o svoju bezpečnosť. Málokto, nielen v našej krajine, ale aj drvivá väčšina celého sveta neočakávala, že sa také niečo môže stať. Väčšina ľudí berie teroristov a ich útoky ako útoky extrémistických náboženských skupín a nie ako prácu jedného nenápadného muža. Atmosféra by bola iná, keby to urobil niekto, kto nepochádza z Nórska. Keď sa zistilo, že to bol útok “zvnútra” bolo to, ako keby si v ľuďoch cítil úľavu, že stoja všetci pri sebe a musia sa podporovať. Ľudia sa začali viac sústrediť na to, prečo a ako sa to mohlo stať. Veci sa určite nevrátia do normálu tak rýchlo, zvlášť keď úder prišiel od niekoho z nás. Pokiaľ ide o môj osobný názor, jediné, čo môžem povedať je, že nikdy nemôžeme podceňovať silu vôľe jediného človeka, muža alebo ženy (ak je aj politicky nezávislý).

Na záver poďme na príjemnejšiu tému. Ako vyzerá tvoj bežný deň, keď sa práve nevenuješ hudbe?
Nemyslím si, že je to príjemnejšia téma.

Ravn, ďakujem za tvoju ochotu a tvoj čas. Bolo to príjemné rozprávanie. Do budúcnosti prajem všetko dobré a snáď sa uvidíme aj na nejakom vašom slovenskom koncerte.
Ďakujem. A ďakujem aj všetkým slovenským fanúšikom a dúfam, že sa čoskoro uvidíme.