Po prvom vypočutí si môžeme všímnúť menšiu, už v úvode spomínanú, zmenu štýlu od predchádzajúceho albumu Sillhouettes. Kapela, akoby sa jemne vrátila k debutu Polars. Extrémnejšia progresívna a polyritmická štruktúra albumu išla do úzadia a narozdiel od posledných predchodcov pribudlo uvoľnenejšej atmosféry. Melodickejšie pasáže robia album Dualism celkovo prístupnejší aj iným poslucháčom.Veľkým prínosom pre nahrávku sú už klasické klávesové party a ťažšie gitarové riffy, ktoré nás, ale poriadne tlačia k múru. S novinkou prišli o čosi atmosferickejšie skladby, menej chaotické rytmi v skladbách a to možno niektorí fanúšikovia nečakali. Holanďania ubrali na brutálnosti, do popredia preniesli inštrumentálnejšie časti skladieb, ale tých sa určite netreba báť.

Potrebná dávka tvrdosti, agresivity, zložitejších riffov je aj v hneď prvej otváracej skladbe  Arms Of Seas s typickým Danielovým vokálom. V celej skladbe je v podstate zakomponovaný kompletný mix terajšej tvorby TEXTURES. Atmosferické intro skladby, groovy gitary a deathový spev miešajúc sa s čistým vokálom a melodickým ukľudnením v refréne, nás prehodí do ďalšieho víru údernej progresívnej agresie. Chcete vedieť ako by možno zneli moderní BLACK SABBATH? Tak skúste druhú – temnejšiu skladbu Black Horses Stampede! Iommiovské úvodné riffy trhajú uši a s uznaním pribíjajú do kresla. Popovejšia skladba Reaching Home je zároveň singlová záležitosť. Skladba je podarená, všetko „jemné“ nutne natlačili práve do tohto songu. Sú v ňom obsiahnuté príjemné gitarové vyhrávky a ľahko zapamätateľná spevavá melódia. Známa zmes progresívneho thrash metalu nás ovalí pre zmenu v pesničke Sanguine Draws The Oath. Prvým zlatým klincom albumu Dualism je skladba Consonant Hemispheres. Pieseň má trošku alternatívnejšie poňatie s kľudnejším, ale šlapavým začiatkom, hypnotickým tempom, a ukážkovým ovládaním inštrumentov hudobníkov. Toto všetko tlačí tento song riadne do popredia. Ani v skladbe Burning The Midnight Oil nechýbaju efektné zmeny tempa a sludge-ovské vyhrávky. Je to trošku uletené, ale to je myslené v dobrom. Zvláštna je hlavne teda najmä prvá polovička pesničky. Ďalšia Singularity začína jednoduchšími bicími nástrojmi, rýchlou gitarou, ale to trvá len pár sekúnd. Nálada tejto skladby ma dostala. Silná vecička, precítený vokál, vrstvené melódie, ktoré sa celkom ľahko dostávajú pod kožu, no zároveň to nie sú až tak ťažké a zložité záležitosti. Rukopis TEXTURES obsahujú aj ďalšie skladby na tomto albume.

Pre mňa osobne je predchádzajúci album od orindžov TEXTURES viac výživný, no pri najnovšom si, ale môžem príjemne porelaxovať. Nič svetoborného sa neudialo, ale takisto kapela určite neskončí s novým albumom na hudobnom smetisku. Nenáročné počúvanie, miestami predvídateľný postup v skladbách, no napriek tomu je to stále skupina s vlastnou identitou a svojským rukopisom a s metalcoreovým korením.

Názor redakcie:
Holandskí „oranjes“ počúvajúci na meno TEXTURES, si na okrúhle desiate výročie na scéne darovali prekrásny darček v podobe nového prírastku do rodiny vydaných štúdiových albumov. Citeľná zmena v obsadení kapely, prechod k gigantickému vydavateľovi, i to sa s obrovskou pravdepodobnosťou podpísalo na novinke Dualism, ktorá sa objavila na pultoch predajní len pred pár dňami.

Keď už sme pri tých personálnych rošádach, vymeniť štyroch spevákov v období jedného desaťročia, je silná káva i na mňa, a preto dúfajme, že sa novic Daniel De Jongh ohreje v kapele trocha dlhšie. Bola by ho totiž veľká škoda, keďže na novinke doslova spevácky exploduje. Jeho hlas nie je tak nepodobný svojmu predchodcovi a na jeho vokál sa zvyká pomerne rýchlo. Jemne odlišný odtieň však získala samotná hudba. Tá je samozrejme ako vždy veľmi intenzívna a nepredvídateľná, ale tentokrát kapela hojne nešetrila melodickými nápadmi. Textures ich však dávkujú veľmi citlivo, a tak sa nemusíme báť, že členovia novinku priveľmi „precukrili“. Príkladom budíš prenádherné perly Reaching Home či Consonant Hemispheres. Precítený čistý spev, množstvo gitarových vyhrávok a najmä erupcia (hlavne) melancholických nálad.

Priestor ale dostanú aj typické „meshu“ riffy, náročné rytmy, dychberúce harmónie a extrémný vokál. Či už sa bavíme o famózne vygradovanej Black Horses Stampede, intenzívnej paľbe Sanguine Draws The Oath (tu Daniel v niektorých pasážach snáď až pripomína Johna Tardyho z OBITUARY!), pochodovej riffovačke Singularity či priam nepredvídateľnej Minor Earth, Major Skies. I zdanlivo jednoduché skladby sú preplnené rôznymi motívmi, náladami, zmenami rytmu, no proste hudobný mišmaš. To robí z TEXTURES silného predátora vo svojom výbehu, takže prípadná konkurencia by sa mala mať na pozore. Na záver ešte ostáva dodať, že kapela podľa všetkého vystúpi na letnom festivale Brutal Assault. Nám teda neostáva nič iné, ako sa na vystúpenie tejto holandskej brúsky veľmi tešiť.