Enter the Grave čerpal z odkazov velikánov žánru ako SLAYER alebo KREATOR a zároveň pôsobil čerstvo a nebol len okatou kopírkou. V tej dobe si chalani vzali od velikánov žánru len pár esencií a poctivý thrash obalili do svojho šatu. Ich druhá nahrávka Infected Nations už na mňa tak pozitívne nepôsobila a nijak zvlášť ma neuchvátila. Po jej vydaní sa bratské duo Drakeovcov muselo vysporiadať so smrťou basáka Mikeho Alexandra. V roku 2010 sa rozhodli pokračovať ďalej a ku kapele sa pripojil Joel Graham. Ako to už býva zvykom pri začínajúcich kapelách, prelomový album, ktorý má potvrdiť ich kvality, alebo ukázať, že ich doterajší úspech bol len správnou zhodou okolností, býva práve ten tretí Ako je to teda pri EVILE?

Bol som zvedavý ako sa zhostí kapela tejto neľahkej úlohy. Zaujímavý gitarový úvod v rovnomennej úvodnej skladbe znie veľmi dobre a čosi mi našepkávalo, že EVILE nám tretím albumom rozmlátia hlavy. Po chvíli sa začne thrashové besnenie, ktoré najmä riffmi trošku pripomína METALLICU. Mattov vokál je správne thrashový, tak ako sme boli zvyknutí v zlatých thrashových časoch na konci 80. rokov. Už z úvodnej skladby však jemne cítiť odkaz starej METALLICY. V úvodnej skladbe si však z neho berú opäť len štipku ako na debute a skladba má naozaj svoju silu a čaro.

Tak je to v podstate aj v najlepšej skladbe na albume Origin of Oblivion. Skladba sa vyznačuje tvrdými, rezavými, ale zároveň melodickými thrashovými riffmi. Zbesilé tempo podporuje kvalitný thrashový vokál, kričaný a frázovaný refrén, ktorý svojimi hlasivkami podporujú aj ďalší členovia kapely. Origin of Oblivion má správne gule a vy si budete spokojne pretriasať svoju palicu.

Doteraz som EVILE len chválil, ale žiaľ príde aj kameň úrazu tohto albumu. Nie, že by zvyšené skladby neboli dobré, ale kapela to tentokrát s inšpiráciou od veľkého mena kapely METALLICA až prehnala. Niektoré motívy sa až náramne podobajú na túto ikonu. Mattov vokál a jeho frázovanie sa až nepríjemne podobá na to Jamesove. Riffy a zloženie skladieb síce čerpajú od METALLICY, ale tentokrát je to až príliš. Thrashoví fans si určite prídu na svoje pri krkolomných a rýchlych sólach, avšak tiež v nich cítim paralelu práve s METALLICOU.  Na debute si kapela vzala od svojich vozorov len pár esencií, no na Five Serpents Teeth mi príde, že podstatnú časť albumu tvoria práve veci už počuté.

Týmto ich však neobviňujem z plagiátorstva. Chalani to, ale s inšpiráciou u slávnejšieho mena tentokrát trošku prehnali a možno ani nie naschval. Thrash metal majú hlboko zakorenený v sebe a nedokázali sa odpútať od svojich vzorov. Až tak veľmi im to nezazlievam, pretože album je počúvateľný a fanúšikom METALLICY by mohol byť po chuti, aj keď jedným dychom musím dodať, že kráčajú po veľmi tenkom ľade, pretože ani skalným fanúšikom nemusí byť zrovna toto po vôli. Záležať však samozrejme bude na jednotlivcovi. Na druhej strane zas treba uznať ich odvahu. Uznajte, ktorá kapela si dovolila až takto hlboko čerpať práve z tvorby týchto velikánov? Či chceme či nie, bratia Drakeovci a spol. sú naozaj kvalitní nmuzikanti a dokázali predsa len pridať do týchto skladieb aj štipku svojej tvorby. Aj keď u mňa je tot ak na rozhraní. Album sa počúva dobre, ale chýba mu výraznejšia myšlienka a výraznejšie melódie. Tie už keď aj prídu tak sú náramne metallicovské. Mne osobne prefrčal album  cez uši viackrát a až na pár skladieb veľa toho vo mne nezanechal a žiaľ nedokázala to ani smutná balada In Memoriam venovaná zosnulému Alexandrovi. Matt Drake síce používa čistý vokál a trošku iný spôsob spevu, ale opäť skladbu zabíja až náramná podoba s Jamesovými polohami. A nie je to len o speve, skladbe chýbajú emócie a výraznejšia melódia.

Ak si však aj po treťom albume budem mať niečo pustiť od EVILE, tak to bude jednoznačne debut. Tretí album je síce príjemný na počúvanie, ale po čase tie metallicovské finty omrzia a popravde novinke oproti debutu chýbajú správne grády. Tretí album zatína svoje pazúry, ale tie ešte stále nie sú úplne najpevnejšie a obávam sa, že pevnejšie už ani nikdy nebudú. Kapele som nielen ja po debutovom albume predpovedal veľkú budúcnosť, no myslím si, že z mladších kapiel majú momentálne o niečo navrch Gréci SUICIDAL ANGELS.

EVILE mali a stále majú kariéru našliapnutú veľmi dobre, avšak myslím si, že prelomový tretí album ich ešte do vyššej ligy stále nevyšvihne a obávam sa, že im už nadlhšie prischne nálepka skupiny, ktorá na debute čerpá z odkazu SLAYER, má nevyraznú dvojku a na trojka je zase „metallicovská“. Hold páni, takejto nálepky sa už zbavíte veľmi ťažko.

Žáner: thrash metal Krajina pôvodu: Veľká Británia Vydavateľstvo: Earache Records Dátum vydania: 26.9.2011 Web: www.evile.co.uk
Zostava: Matt Drake – vokály, gitara Ol Drake – gitara Joel Graham – basgitara Ben Carter – bicie	Diskografia: Enter the Grave – 2007 Infected Nations – 2009 Five Serpents Teeth – 2011
Tracklist: Five Serpents Teeth (5:45) In Dreams of Terror (5:20) Cult (5:01) Eternal Empire (5:45) Xaraya (6:15) Origin of Oblivion (5:06) Centurion (5:57) In Memoriam (5:57) Descent Into Madness (4:35) Long Live New Flesh (5:28)	Definitíva: S tretím radovým albumom EVILE opäť dieru do thrashového sveta zrejme neurobia. Na cenený debut sa novinka opäť nechytá. Tentokrát hudobníci čerpajú z odkazu METALLICY,  ale oproti debutu (čerpali najmä od SLAYERU)  o dosť výraznejšie. Samozrejme kapela pridala aj svoje prvky,  no tie sú dosť nevýrazné a albumu chýba výraznejšia  melódia, ktorá by ho urobila zaujímavejším.  Aj napriek tomu sa Five Serpents Teeth dobre počúva,  ale na zadok z neho nepadnete. Nahrávka zaujme najmä fanúšikov thrashu a METALLICY.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla