Album pozostáva z desiatich skladieb, z nich má polovica prekvapivo japonský názov, hlavne tie v druhej polovici. Ale poďme pekne poporiadku. Po inštrumentálnom intre Iwo Jima album otvára skladba, ktorá nesie rovnaký názov ako celý tento počin. Po pár sekundách sa na vás vyvalí kvalitný spevákov vokál, ktorý je asi najvýraznejším prvkom na celom albume, pretože po muzikantskej stránke je to skôr melodickejšia záležitosť a nie pravý heavy metal ako ho väčšinou poznáme. Hudobníci majú tempo našliapnuté hneď od začiatku, avšak nie je to nič, čo by vás na prvé počutie doslova očarilo. Ja som si na tento album po viacerých počutiach bez problémov zvykol. Skladby sú pomerne dlhé, väčšina z nich presahuje päť minút, a tak majú v každej z nich dostatočný čas na vyniknutie okrem speváka aj hudobné inštrumenty. Dlhšie gitarové sóla by sme hľadali márne, no výkon gitaristov rovnako ako aj bubeníka je na veľmi dobrej úrovni, aj keď k tomuto štýlu by som si predstavoval možno niečo brutálnejšie. V prípade albumu Invicible sú gitary síce veľmi rýchle, no pripomínajú mi skôr power/speed metal.

Prvá polovica albumu je v podstate stále rovnaká – rýchle spevákove nástupy, kvalitne odvedená robota v slohách, ktorá však ničím neprekvapí a refrény, ktoré sa vám tak po štyroch vypočutiach celkom dostanú pod kožu svojou dravosťou a prenikavým Alexovým hlasom. Práve kvality vokalistu Alexa Mereua musím vyzdvihnúť aj v tom, že vo väčšine skladieb „šlape“ takmer stále, čisto hudobné-inštrumentálne časti medzi slohami sú v skladbách pomerne krátke a tak mi ich dlhšie trvanie vôbec nevadí – skvelým príkladom je skladba Shichinin No Samurai, ktorá má takmer sedem minút. Začína sa rýchlym nástupom v polovici sa spevák nachvíľu dostáva skôr do polohy recitátora (samozrejme stále s jeho kvalitným hrubým vokálom) a na konci to opäť rozbalí naplno. Nasledujúcu skladbu Takeda Shingen otvára krátke hovorené intro po japonsky, vďaka čomu poslucháč dokonale zbystrí pozornosť. Ako je aj z názvu predchádzajúcej skladby jasné, kapela sa v piesňach venuje hlavne samurajskej tematike. A čím ďalej sa v albume posúvame ku koncu, tým viac to aj cítiť. V skladbe Kagemura po poriadnom nástupe a výborných pretekoch gitár s bicími prichádza po piatich minútach na rad opäť recitál s neidentifikovateľnými japonskými hudobnými prvkami. Je to určite zaujímavý, no pre mňa rušivý prvok, napriek tomu chválim snahu o zmenu. 

Druhá polovica albumu akoby tvorila o niečo iný koncept ako tá prvá, zaujímavosťou je, že aj skladby, ktoré majú japonský názov a občas sa tam nejaký verš v tejto reči mihne, sú po pár vypočutiach celkom chytľavé a povedal by som, že tieto nenápadné prvky v druhej polovici sú príjemným okorenením celého albumu Invicible. Album je tak hudobne vyvážený, aj keď sa v podstate nesie stále v jednom tempe, to u HOLY MARTYR však poslucháča neunudí.

Žáner: heavy metal Krajina pôvodu: Taliansko Vydavateľstvo: Dragonheart Records Dátum vydania: 23.5.2011 Web: www.holy-martyr.com
Zostava: Alex Mereu – vokály Ivano Spiga – gitara Eros Melis – gitara Nicola Pirroni – basgitara Daniele Ferru – bicie	Diskografia: Still At War – 2007 Hellenic Warrior Spirit – 2008 Invicible – 2011
Tracklist: Iwo Jima (1:49) Invicible (5:54) Lord of War (5:35) Ghost Dog (5:50) The Soul of My Katana (0:55) Shichinin No Samurai (6:46) Takeda Shingen (4:41) Kagemusha (8:50) Sekigahara (7:17) Zatoichi (6:40)	Definitíva: Album Invicible je kvalitný počin, ktorý však nevytŕča z radu ničím výnimočným. Je to presne niečo, čo si pustíte jeden až dvakrát, poviete si, že to nebolo zlé, ale zrejme nebudete  mať dôvod sa k nemu vrátiť, pretože v zbierke máte  veľa ohurujúcich albumov. Šancu tomuto albumu  by však mali dať určite nielen fanúšikovia heavy metalu,  tak aj tí, ktorí majú radšej melodickejšie veci. Práve pre nich by Invicible mohol byť odrazovým mostíkom k ďalším štýlom.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla