Ja vám toho starého lišiaka Johna Schaffera skutočne nechápem. Opäť razantné zmeny v zostave (znovu sa vracia skúsený bicmen Brent Smedley, no šancu dostáva i šikovné gitarové eso v podobe Jakea Dreyera), avšak na hudbe sa to akosi nie a nie negatívne prejaviť.

ICED EARTH – Incorruptible

Po troch rokoch a o niečo slabšom „Plague of Babylon“, tu teda máme ďalšiu porciu zaujímavej muziky v tradičných mantineloch neskoršej tvorby tejto americkej legendy. Tentokrát ale náš hlavný kapelmajster zašiel o čosi viac do minulosti, ťahá zo skrine statočne zaprášeného kostlivca a máličko sa vracia do obdobia druhej polovice 90. rokov.

Presnejšie do časov kultových „The Dark Saga“ a „Something Wicked…“, kedy bola pätica na samom vrchole svojich tvorivých i komerčných síl. Pravda, panovala iná doba a ICED EARTH mali v zálohe obrovského žolíka v podobe nezameniteľného vokálu Matta Barlowa, lenže aktuálny náhradník Stu Block (ex-INTO ETERNITY) sa javí viac než nádejnou voľbou. Kým na predchádzajúcich dvoch diskoch išlo o nejaké zahrievanie hlasiviek a zvykanie si na ďalšie pôsobisko, dnes je jeho situácia odlišne iná a Stu na „Incorruptible“ výrazne dominuje, ba dokonca spomínaného Matta v niektorých momentov o chlp prekonáva!

ICED EARTH

Keď som v úvode spomínal novinku v súvislosti s neskoršou tvorbou, mal som na mysli najmä príklon k epickejším, „hevíkom“ nasiaknutým kompozíciám, z ktorých sa žiaľ do veľkej miery vytratila thrashová nespútanosť a hlavne charakteristická gitarová práca. Pamätáte na tú originálnu guľometnú salvu riffov v štýle „trrr trrr trrr“? Je preto obrovská škoda, že aktuálna doska neobsahuje viac natlakovaných momentov v štýle „päťky“ „Seven Headed Whore“. Tá stoji uprostred ako sám vojak v poli. Pár takýchto vypaľovačiek navrch by totiž určite nevadilo, album by tým pádom získal väčší švih a posunul celkovú chuť do výrazne pikantnejších teritórií.

No nič to, dosť bolo nostalgie. Po dlhej ceste spoznávania tejto platne prichádzame na to, že i napriek spomínanému úbytku rýchlosti, materiál ponúka viacero zaujímavých momentov na čele s inštrumentálkou „Ghost Dance“ (vkusne zakomponované indiánske motívy), baladou „Raven Wing“ a rozsiahlou, takmer desaťminútovou suitou „Clear the Way (December 13th, 1862“), s ktorou sa opäť vraciame do čias občianskej vojny, konkrétne k neslávnej bitke o Fredericksburg. Vypichnúť rozhodne treba aj tvrdý pochod „Defiance“ či lyricky perfektne spracovanú „Brothers“. Každá z desiatky skladieb má teda v podstate čo ponúknuť, takže suma sumárum zamrzí „len“ vskutku príliš ospalé tempo (občas sa to celé skutočne vlečie a vlečie…), občasný závan „železnej panny“ a malé výpožičky z inak bohatej kariéry týchto Američanov.

Hodnotenie autora: 7 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.