Pôvodne black metalová kapela ctiaca vikingské korene svojich predkov, postupom času prehupla na prog post metalovú vlnu a nenápadne „zrockovela“. Alebo sa niečo za posledné roky zmenilo?

SÓLSTAFIR – Berdreyminn

Novinka „Berdreyminn“ štartuje v klasickom duchu a nadväzuje na blízku minulosť skupiny. Hneď druhá pieseň „Ísafold“ však používa klávesy a nesmelé koketovanie so symfonickými aranžmánmi. Na povrch vystupuje i rytmická basgitara dodávajúca nádych lesku disko gúľ.

Takisto clivá „Hula“, ktorá je vrcholom „Berdreyminn“, obsahuje klávesy v hojnom počte, čo pôsobí trochu prekvapivo, ale pochopiteľne. SÓLSTAFIR nechcú znieť stále rovnako a preto sa snažia aspoň čiastočne posúvať hranice. Skladba je citlivo vystavaná, pôsobí vyspelo a netypické pre Islanďanov je aj použitie zborového spevu.

Drsný a barbarský vokálny prejav speváka Tryggvasona je naozaj hoden prívlastku vikingský. Otázne je, či sa však ešte stále hodí do ich hudby, ktorá je precítená a posmutnelá. Predsa len metalový poslucháč nie je tak celkom zvyknutý na „ufňukaného“ Vikinga. Žiaľ, aj vokálne linky sú častokrát predvídateľné a tak sa ako najväčšou slabinou celého ansámblu javí práve spevák a gitarista Aðalbjörn Tryggvason.

SÓLSTAFIR

Položka číslo 4 – „Nárós“ rockovo pritvrdzuje, aby poslucháč nezaspal. Určitá strata surovosti je napriek tomu badateľná. Pre niekoho to môže byť fajn, pre niekoho naopak na škodu. Všetky skladby sú napriek tomu veľmi atmosférické. SÓLSTAFIR snáď používajú akékoľvek spôsoby na to, aby danú dávku atmosféry a melanchólie dosiahli. Tým pádom ich hudba dostáva nádych výťahovej muziky pre metalistov. Relax, smútok, naliehavosť a občasné pritvrdenie.

Pokropením vyprahnutej lávovej zeme je aj využívanie zborov a viachlasov. Je to ingrediencia, na ktorú mnohé skupiny zabúdajú a ktorej efektivita je mnohonásobná. Okrem iných, aj pieseň „Dýrafjörður“ hovorí o depresii a mentálnych chorobách, ako ostatne celá islandská novinka; prehratý boj s vlastnou mysľou, samovraždy a vnútorná temnota.

V preklade „Berdreyminn“ znamená – človek, čo sníva o budúcich udalostiach. Hranica medzi realitou a fantáziou je niekedy veľmi tenká, čo je aj filozofickou témou tohto diela. Odrazom môže byť aj obal, na ktorom je vyobrazená krajina a jeleň, ktorého sa dotýka vedľa stojaca žena, čo opisuje danú snovú situáciu.

A nakoniec „Bláfjall“ je výstup na modrú horu, ktorá značí cieľ cesty, odkiaľ už niet návratu. SÓLSTAFIR nás na tú cestu vzali a dali nám tak spoznať výnimočné dielo nemenej výnimočného zoskupenia, v ktorom však stále vidím väčší potenciál, než ako nám bolo predostreté nateraz.

Hodnotenie autora: 7 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Marko Hundža

Redaktor Valhalla.sk