Nie vždy sa to veru podarí. Napriek tomu, že ste legenda, máte talent a nesporne aj originalitu. Alebo je to len o uhle pohľadu a kritickom názore podliehajúcom presne nastaveným kritériám? Asi áno, sloboda umeleckého prejavu sa tým nepopiera. Ak však niečo prezentujem verejne, ostatní majú právo sa k tomu vyjadriť, aj kriticky. Poďme teda na „Black Laden Crown“. Veľa pozitívneho to z mojej strany veru nebude.

DANZIG – Black Laden Crown

Album začína titulnou skladbou a poviem vám, horší zvuk nahrávky svetového interpreta som nepočul hádam desať rokov. „St. Anger“ šuvix. Nástroje sú akosi utlmené v úzadí, aby vás zrazu do kresiel priklincoval a pripravil o ušné bubienky všetko prebíjajúci Glennov vokál. To ale nie je všetko. Po približne dvoch minútach prichádza ešte vyššie položené (sic!) kvílivé, rozmazané a kostrbaté sólo. Názov sólo je pre tých pár tónov ešte silný výraz. Nemám rád industriál, noise ani shoegaze a tým pádom nemám rád ani podobné hudobné prvky, hoci aj v heavy metalovej nahrávke. Celá skladba je vlastne akýmsi smútočným pochodom a len v poslednej tretine prichádza naivný prechod tempa a spôsobu hrania.

A prvá skladba definuje vlastne celý album so všetkými jeho neduhmi. Okrem posledných dvoch piesní, je zvuk nahrávky zlý počas celej doby počúvania. Akoby album išiel do kopca. Najhoršie na začiatok, najlepšie na koniec. Som presvedčený, že Glennovi išlo o surový, garážový zvuk, ale skôr to na mňa pôsobí ako nedotiahnutá a odfláknutá práca. Ako skladby nahrávané v kuchyni, na rôznych záznamníkoch zvuku, do súkromného archívu. Ako je možné, že úvodná pieseň dosahuje kvalít dema začínajúcej kapely nahrávajúcej v garáži a posledné dva kúsky sú zvukovo štandardné? Chcem mať album taký alebo onaký?

Glenn Danzig

Na „Black Laden Crown“ hrá na sólovú gitaru Tommy Victor z PRONG,. Teda z kapely, ktorej minuloročný album u nás v redakcii dostal absolútne hodnotenie (recenzia TU). Ak by som si to ale nebol prečítal, veru na tohto pána by som to teda netipoval. Jednotlivé kompozície sú smiešne jednoduché. Aj na punkovú legendu akou Glenn je. Základný motív/riff sa totiž cyklicky opakuje od začiatku do konca takmer v každej skladbe. Za kreativitu nula bodov. Ozvláštňujú to len „kvázi“ sóla, chaotické, jednoduché a rozostrené.

Bicie sú posledným klincom do rakvy. Tie party by zahralo aj dvojročné decko. Bez srandy. Aj Quorthon si nahrával bubny sám, tak ako Glenn, ale keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Škoda na to najímať toľkých bubeníkov (pozri celkový prehľad dolu), toto by zvládol automat a ani by sa nezahrial. Všetky bicie sú nahrané v pomalom až strednom tempe.

Celé to drží pokope len vokál Glenna Danziga. Len kvôli nemu, má akú takú cenu tento album počúvať. V jeho hlase je stále ešte sila a neskutočná charizma. Stále to tam je. Všetko to vynikne v najlepších skladbách na albume, „Blackness Falls“ a „Pull the Sun“. Skvelé spevácke výkony. Ak by bol celý album nahraný v štýle týchto posledných dvoch skladieb, tak skáčem po plafón. Len naozaj nechápem, prečo pred vokálnou linkou dostávajú toľko priestoru práve vyššie spomínané nezáživné a nudné gitarové party. Nechápem to.

Hodnotenie autora: 3 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Lukáš „Majo“ Majerčák

Redaktor Valhalla.sk