Už ani nie je dôležité, či tými starosťami boli personálne zmeny v kapele, alebo bežné ľudské problémy doliehajúce na partiu a jej hudobné angažovanie. Tým čo sa predsa ráta je práve novučičký zásek, ktorý sa náramne podaril. Veď už aj ich albumová prvotina „Sea of Lies“ (recenzia TU) priniesla kompaktný a sympatický materiál, ktorý nemálo odkazoval na ranné momenty SYMPHONY X i ponúkol pár neoklasických inštrumentálnych zážitkov. Dostalo sa nám aj istej výpravnosti vďaka prítomným orchestráciám, tie mi v niektorých momentoch evokovali majstra Basila Poledourisa (napr. hudba k filmu „Barbar Conan“).

ENDLESS MAIN – II

Novinka ide dokonca ďalej, v porovnaní s minulým zásekom poteší plnší, intenzívnejší a hlavne dravší zvukový odev. Ako chalani aj sami tvrdia, opätovnými inšpiráciami boli metalové grupy NEVERMORE, EVERGREY a už spomenutí americkí progresívni kúzelníci. Samozrejme, v hudbe sem-tam cítiť inšpiráciu týmito uvedenými spolkami, album „II“ však ide svojou cestou. Nadupaný power metal vystlaný agresívnymi riffmi, silovou rytmikou je ozvláštnený progresívnymi prvkami so všakovakými odbočkami. Nenechá sa obmedzovať žánrom power metalu ako takým, ale sem-tam odskočí aj ku agresívnejším odnožiam.

Klávesy sú opäť dôležitou súčasťou nahrávky. Sú síce prítomné v každej skladbe, minimálne sa však už tak nepúšťajú do sólových výpadov ako na ich prvotine. Je ich možné pripodobniť k nitom spájajúcich túto fučiacu metalovú mašinu šlapajúcu neúprosnou gitarovou ekvilibristikou, zavíjajúcu pestrými sólami, striedajúc melodickosť s progresívnymi pletencami. Na albume niet vari skladby, ktorá by nevábila a nezvádzala luxusnou gitarovou virtuozitou.

Ďalším tmelom nahrávky je spev Michala „Šepa“ Šepetku, ktorý ladne zamieňa čisté vokály s tými agresívnejšími. Vo vyšších polohách pôsobí sebavedomejšie a v tých drásavejších vyniká jeho nasadenie a emócia. Taktiež nie je náhodou, že kapelu na More Than Feste 2016 sprevádzal André Matos. Priateľské vzťahy s týmto Brazílčanom pravdepodobne dopomohli k hosťujúcej účasti Bruna Ladislaua (basgitara) a celému masteringu tejto nahrávky.

ENDLESS MAIN

Už úvodný kúsok „War“ akoby rozdával tie najlepšie karty hneď na začiatku, skladbu otvárajú drviace bicie uháňajúce bok po boku s basgitarou. Pieseň platí za jednu z tých agresívnejších aj kvôli naliehavému vokálu a ťaživým klávesovým motívom. Tieto prvky v rôznej obdobe dotvárajú nálady všetkých skladieb na novinke, treba zabudnúť na kadejaké vzletné popevky a prvoplánové melódie. Podobne aj „Dying Heart of a Dying Man“ alebo „Fall“ skĺbia power metalovú húževnatosť, agilitu s príležitostným našliapnutím do takmer death metalových temp. Miesia progresívne momenty s priamočiarym náklepom. V oboch spomenutých skladbách si väčšie kusisko urval vokál, dominuje uprostred paľby hutných, sekaných riffov. Niekedy dokonca pripomenie hlas Jorna Landeho (JORN) alebo Ricka Altziho (MASTERPLAN).

„Into the Light“, „Age of Darkness“ prípadne „Awaken Dreamer“ naopak očaria silne melodickým refrénom šitým na koncertné pódia. Po prvýkrát dôjde aj na číro baladické polohy v piesni „I Will“. Tá disponuje potrebnou gradáciou, netopí sa v gýčovosti a ponúka momenty, ktoré hrajú na city.

Osobným favoritom je „Lastman Standing“, ktorej pristane mnohorakosť, akási hudobná nevera len jednej melodickej linke. Pýta si pozornosť poslucháča a až tak dovolí vychutnať všetky ponúkané motívy. Záverečnú skladbu „Nothing“ možno považovať za najambicióznejšiu položku. Za pomoci výpravného refrénu, stupňujúcej sa atmosféry nám pomaly v závere spriada jednotlivé inštrumentálne exhibície v jedno.

Hodnotenie autora: 7,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk