Najnovší štúdiový počin má názov „Infinite“, v preklade teda „nekonečný“. Odchody hlavných a výrazných skladateľov zo zostáv hudobných zoskupení vždy veľmi výrazne zamávajú s kvalitou hudobného materiálu, celkovým vyznením kapely a nakoniec i samotným fungovaním skupiny. Blackmore odišiel už dávno, Lord nás všetkých opustil len pred krátkou dobou. Napriek tomu sa  príbeh DEEP PURPLE javí naozaj ako nekonečný.

DEEP PURPLE – Infinite

Ak sa pozriem na súčasnú zostavu, mám pocit, že sa tu ide o „all stars“ band alebo supergroup. Čo meno to v rockovej hudbe pojem. Áno, samozrejme, nemusí to byť vždy zárukou kvality, našťastie pre tentokrát tomu ale tak je.

Motívom na obale albumu je ľadoborec a rovnako ako on šliape aj celá doska, razí si cestu dopredu nech mu stojí v ceste čokoľvek. Stalo sa vám už niekedy, že ste prišli do baru, kde hrala bezmenná kapela zaslúžilých starších pánov a vy napriek družnému rozhovoru s prísediacou spoločnosťou, ste museli nevdojak venovať pozornosť ich hudbe, pretože to majstrovstvo, cit pre melódie a zohratosť je skrátka neodolateľné ? Ak nie, skúste práve „Infinite“.

DEEP PURPLE

Začína sa svižne, úvodná „Time for Bedlam“ je skvelou ukážkou, že DEEP PURPLE sú momentálne v perfektnej forme. A teraz by títo páni chceli na „The Long Goodbye Tour“ končiť ? Celý album má výborný moderný a čistý zvuk. Nevezie sa len na vážnej note, striedajú sa tu aj odľahčenejšie polohy, ako napr. druhá „Hip Boots“ alebo štvrtá „One Night in Vegas“, aby nás páni opäť odrovnali peckou typu „All I Got Is You“.

Srdcovým fanúšikom DEEP PURPLE treba týmto povedať, že na tomto albume nenájdeme piesne s  ambíciami nesmrteľných klasík typu „Child in Time“. Celý materiál je ale skvelo vyvážený  a veľmi pestrý, striedanie nálad a veľkého množstva hudobných motívov mám ja osobne veľmi rád a považujem to za veľké plus tohto albumu. „Infinite“ by kľudne mohol končiť výbornou „Birds of Prey“ a nádherným kvílivým sólom do stratena. Posledná „Roadhouse Blues“ od THE DOORS je už naozaj len akýmsi prídavkom pre fanúšikov, i keď vskutku zaujímavým.

DEEP PURPLE

Inštrumentálna zdatnosť všetkých zúčastnených hudobníkov (okrem DEEP PURPLE má svoju stopu na albume aj samotný producent Bob Ezrin) je témou samou o sebe. Výborná zohratosť a technická zručnosť sa neustále skvelo dopĺňajú, máme možnosť počuť roky skúseností a neobyčajného talentu, dámy a páni ! V určitých pasážach sa dostávame až k prog rockovým kompozíciam a moja dušička plesá !

Na „Infinite“ som z môjho uhla pohľadu našiel iba dva neduhy. Tým prvým (a v podstate aj celkom zanedbateľným) je, že predsa aj tu sa dočkáme v piesňach tej trochy vaty a zbytočne natiahnutých pasáží. Je na škodu, že sa nejde na plný plyn od začiatku do konca. Druhým neduhom je zase fakt pochopiteľný a mnou tolerovateľný a to, že Ian Gillan už nemá tak vynikajúco výživný vokál ako pred štyridsiatimi rokmi. Ktorý spevák však mladne ? Žiadny. Spev sa nesie  v kľudných až jazzových polohách a chýba tomu hard rockový drajv. Kým u muzikantov s nástrojmi je vyšší vek na úžitok, pri speve je to predsa len mierne mínus. Ale s mladším hlasom bez Gillana by to už neboli tí praví DEEP PURPLE.

Hodnotenie autora: 9 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Lukáš „Majo“ Majerčák

Redaktor Valhalla.sk