Aká teda novinka je? Pätica hudobníkov pokračuje v trende z EP Mafia a celá novinka je postavená na kontraste technického death metalu a vážnej hudby. Po úvodnom symfonicko inštrumentálnom intre Temptation, ktoré sa nesie v horovej atmosfére sa v druhej skladbe The Hypocrisy na vás vyvalí brutálne a rýchle death metalové tempo, spojené so správnym deathovým vokálom. Avšak všetko to trošku zjemňujú symfonické a orchestrálne prvky. Do poriadneho nášupu je vhodne zakomponovaný čistý vokál Paola Rossiho, ktorý doslova až hladí dušu. Neodpustím si však jednu malú poznámku, pretože podobný postup mi pripomína staršiu tvorbu DIMMU BORGIR a dokonca Paolov hlas má podobnú farbu ako vokál I.S.C. Vortexa. Tým však neznižujem Paolove kvality, pretože nielen v skladbe The Hypocrisy, ale aj v niektorých ďalších, ozdobí a vloží skladbe určitú noblesu.

Azda najviac na novinke Agony vynikajú bicie, ktoré sú naozaj smrteľné. Okrem klasického technického death metalového tempa vynikajú najmä orchestrálne prvky, z ktorých sa najviac dopredu dostáva naozaj veľmi dobré piáno. Na výbornú sa kapele podarili aj gitarové sóla, ktoré vôbec nie sú krkolomné a kvílivé, ale majú hlavu a pätu. Oproti debutu Oracles sú zas v úzadí technické prvky a rôzne vyhrávky.

Skladby, aj keď sa tak na prvé počutie nebude zdať, sú naozaj veľmi pestré a nie každá je iba rýchlou symfo deathovou jazdou. Taká The Forsaking má až blackový nádych, avšak je neuveriteľne atmosferická, náladová, vyniká v nej naozaj vynikajúca melódia, ktorá sa ťahá celou skladbou. Taktiež vyniká skvelé piáno a skladba mi najmä vďaka atmosfére pripomína niektoré black metalové spolky. Trošku z iného súdka je aj skladba The Egoism, ktorá okrem najzaujímavejších orchestrálnych prvkov na albume vyniká sekavými riffmi a naozaj podareným a zaujímavým čistým vokálom Paola Rossiho, ktorý v tejto skladbe nie je „vortexovský“ ako na celom albume, ale pôsobí na mňa až avantgardne. Vynikajúco pôsobí aj operný spev, ktorý je v kontraste s nádherným piánom a deathovou gitarovou stenou. Odtiaľ skladba plynule prejde do nádherného gitarového sóla. Koniec skladby už obstará rýchla deathová jazda. Táto skladba je neuveriteľne pestrá a dovolím si tvrdiť, že je azda najpestrejšou a aj najlepšou na albume.

Musím sa však priznať, že nie vždy mi sedelo skĺbenie klasických prvkov s death metalom. Stalo sa tak síce iba raz a to v skladbe The Imposition, kde mi najmä v úvode tieto dva žánre vôbec neladili a doslova sa mi až priečili. No to je len malá chybička krásy, vy to tak vnímať vôbec nemusíte. Zaujímavou skladbou je aj záverečná Agony, ktorá je odohratá celá na piáne a je dobrou bodkou za týmto vydareným albumom.

Nechcem napísať, že FLESHGOD APOCALYPSE prišli s niečím novým, pretože to veľmi pravda nie je. Podobné pokusy mali viaceré kapely DIMMU BORGIR, SEPTICFLESH alebo najnovšie priamo v death metalovom žánri aj Holanďania MAYAN. Títo Taliani sa snažili prísť s niečím inovatívnym, čo sa im aj čiastočne podarilo, pretože sa im azda najlepšie vydarilo skĺbiť tieto dva žánre dokopy. Samozrejme, je to vec pohľadu a vkusu.

Na albume táto zmes naozaj chutí, no musel som sa zamysleť aj nad živou prezentáciou týchto skladieb. Ako bude kapela prezentovať nové skladby na koncertoch? Pokiaľ pôjdu orchestrálne prvky z podmazu, tak to naozaj nebude nič moc. Zatiaľ však o tom môžem len polemizovať, takže ukáže budúcnosť, no dúfam, že tieto piesne nestratia nič zo svojho čara ani na koncerte. Dlho som váhal aj nad hodnotením tohto albumu. Chvíľu mi to zaváňalo aj plným počtom bodov, no kvôli niektorým aj vyššie spomenutým faktom im desiatku dať nemôžem. Album Agony sa mi však dostal neuveriteľne pod kožu a je to vskutku strhujúce dielo. Odporúčam ho aj fanúšikom, ktorým je death metal cudzí.

Žáner: technical death metal s prvkami kalsickej hudby Krajina pôvodu: Taliansko Vydavateľstvo: Nuclear Blast Dátum vydania: 9.8.2011 Web: www.myspace.com/fleshgodapocalypse
Zostava: Cristioano Trionfera – vokály, gitara, orchestrálne prvky Paolo Rossi – čisté vokály, basgitara Tommaso Ricardi – gitara, vokály Francesco Paoli – bicie, gitara, vokály Francesco Ferrini – piáno, orchestrálne prvky	Diskografia: Oracles – 2009 Agony – 2011
Tracklist: Temptation (1:47) The Hypocrisy (5:31) The Imposition (4:58) The Deceit (6:03) The Violation (4:19) The Egoism (6:22) The Betrayal (5:31) The Forsaking (5:37) The Oppression (6:04) Agony (3:34)	Definitíva: Agony od FLESHGOD APOCALYPSE je zaujímavá fúzia klasických orchestrálnych a symfonických prvkov s technickým death metalom. Naznačená cesta Epčkom Mafia bola dotiahnutá dokonca práve na novinke. Na albume najviac vynikajú bicie, krásne gitarové sóla a skvelé piáno. Na Agony nie je slabšia skladba. O tomto materiále sa bude ešte dlho hovoriť, no myslím si, že FLESHGOD APOCALYPSE sa podarilo stvoriť naozaj nezabudnuteľné dielo.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla