Samotné znovuzrodenie HYPNOS v roku 2009 bolo udalosťou, ktorá ma nesmierne potešila. Vidieť a naživo počuť osobnosti, ktoré stáli pri zrode death metalu v tuzemsku bol pre mňa zážitok a návratový kúsok  „Heretic Commando – Rise of the New Antikrist“ len potvrdil, že osadenstvu na čele s Brunom a Pegasom to hrá stále absolútne výborne.

HYPNOS – The Whitecrow

V domienke, že kapela bude pokračovať v rovnakom duchu som bol preto v prípade  „The Whitecrow“  „nažhavený“ na ďalšiu dávku valivého šťavnatého smrtiaceho kovu. Po prvých troch skladbách som však ostal v neistote, či mám v prehrávači správnu kapelu.

HYPNOS si totižto v prípade novinky povedali, že skúsia experimentovať a poňať ju trocha inak. Žánrovo je  „The Whitecrow“ kúskom, v ktorom prevažuje oveľa viac black metalových elementov, ako sme boli v predchádzajúcej tvorbe zvyknutí, pričom sa kapela väčšinu nahrávky „ešte viac neponáhľa” a vsádza skôr na atmosféru. Nehádžem však flintu do žita, koniec koncov, osobne mám rád, ak sa kapela v rámci žánru chce niekam pohnúť a tak dávam albumu druhú šancu. A robím dobre.

Čo ma v prvom rade naozaj veľmi teší, je koncept samotnej placky. Textovo sa tu už HYPNOS nezaoberajú klasickými témami, ktoré sú pre death metal tak veľmi príznačné ako vojna, náboženstvo alebo násilie. „The Whitecrow ” je akousi výpoveďou bielej vrany, postavy, ktorá si povie, že sa nechce na svet pozerať negatívne a rozhodne sa šíriť pozitívne myšlienky všade naokolo. Ďalším plusom je rôznorodosť nahrávky z pohľadu jednotlivých skladieb.

HYPNOS

Novinka napríklad zahrňuje Intro a Outro, ktoré poslucháča vtiahne do myšlienky samotného albumu a tri inštrumentálne skladby v podobne  „Towards Humanity“, „Haereticum Minuet / Rebels Dancing“ a „Humanized“. Medzi hosťami sú členovia z kapiel TRIPTYKON, PROTECTOR, MASTER a Christopher z legendárnych KRABATHOR. Zaujímavou vychytávkou je napríklad aj úvod piesne „Sin Collectors” v podobe rýdzo metalového riffu hraného na akustickej gitare, čisté vokály a veľa iných prvkov.

Všetky tieto spomínané atribúty dávajú predpoklad k tomu, aby bol  „The Whitecrow“ skutočne silným kúskom. Malým kameňom úrazu je však samotná hudobná produkcia , ktorá ma miestami nudí. Album začína byť pre mňa skutočné zaujímavý až pri  šiestom a už spomínanom kúsku  „Sin Collectors“, kedy HYPNOS pridávajú na otáčkach a prepracovanejších nápadoch.

„The Whitecrow“ je netuctovým death metalovým kúskom, ktorý (bez ohľadu na moje hodnotenie, ktoré ozaj nie je jednoduché udeliť ) rozhodne odporúčam vypočuť každému a spraviť si naň vlastný názor. Dovolím si povedať, že má potenciál zaujať aj poslucháča, ktorý extrémnej hudbe vôbec neholduje. U mňa napríklad boduje vďaka rôznorodosti a textom, čo z neho robí niečo viac, ako iba ďalším radový death/blackový kúsok.  Trocha menej som nadšený z hudobnej náplne, ktorá občas funguje, občas nudí. Napriek tomu verím, že sa nájdu aj tí, ktorí naopak ocenia temnú atmosféru placky.

„Life gives no second chances. The one we live is the only one we have and will ever have. Remember that every single morning when you wake up  to do your best to make your life and this world at least a bit better. Become your own Whitecrow.“

Hodnotenie autora: 7,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Martin „Čviro“ Novoveský

Redaktor Valhalla.sk