Na nej sa po mierne experimentálnejšom, ba o to viac zaujímavom predchodcovi „IV: Empires Collapse“ (svojou nespornou kvalitou berie dych ešte aj dnes!), WARBRINGER vracajú veľkým oblúkom späť k pravej podstate guľometného old school thrash metalu a režú do nástrojov, čo im sily stačia.

WARBRINGER – Woe to the Vanquished

Chalani, akoby na spomínanej novinke chceli vypustiť všetkých vnútorných démonov, a že sa toho za uplynulé sezóny nakopilo (po nedávnom zemetrasení prakticky v bande nezostal kameň na kameni), čoho výsledkom je opätovné zrýchlenie a pritvrdenie, kedy kapela neraz ženie svoj intenzívny arzenál až do extrémnych polôh.

Extrémnejší však častokrát nutne neznamená aj lepší, žiaľ podobný prípad z malej časti postihol i naše chlapčiská. Doska „Woe to the Vanquished“ má síce nádhernú 40-minútovú stopáž, ktorá od prvej sekundy uteká ako voda, výborný zvuk a produkciu z dielne Mikea Plottnikoffa (FEAR FACTORY, IN FLAMES), vo všetkých smeroch bezchybnú inštrumentálnu stránku, vkusne zakomponované akustické gitary, lenže vo finálnom zúčtovaní nemusí stačiť ani to. Svoje by o tom vedeli hovoriť kolegovia z HAVOK a ich neuveriteľne nudná aktuálna placka „Conformicide“. WARBRINGER ale hlbšie určite neklesli…

WARBRINGER

Tým najväčším problémom je totiž o čosi riedkejšia koncentrácia nápadov po hracej ploche a hlavne jej prílišná sústredenosť do poslednej, dychvyrážajúcej perly „When the Gun Fell Silent“, suverénne najkomplexnejšej piesne v histórii tejto americkej formácie. Siahodlhá hymna je vlastne dokonalou ukážkou možností WARBRINGER a ich obrovských ambícií na thrash metalovom bojovom fronte. Práve ten je hlavnou tematickou inšpiráciou recenzovanej novinky, konkrétne neslávna 1. svetová vojna, ktorá doslova preteká celučičkou nahrávkou a z osmičky prítomných skladieb chrlí ako sopečná láva.

A to rovno od úvodnej nekompromisnej šlehy „Silhouettes“, po strop našľapanej vražednými gitarovými riffmi. Lenže titulný bombardér ide ešte omnoho ďalej a na rad dokonca prichádzajú ultrarýchle bicie manévre pána Cruza, no tými sa rozhodne nešetrí ani po zvyšok stopáže, čoho dôkazom sú ďalšie vyhladzováky typu „Descending Blade“, „Shellfire“ či „Divinity of Flesh“. Nikdy nekončiace uháňanie vpred ale nie je našim jediný cieľom. K dispozícií je strednotempová chytľavá klipovka „Remain Violent“ a atmosférický šláger „Spectral Asylum“. Aj vy cítite ten všadeprítomný pach strelného prachu a síry?

Hodnotenie autora: 7,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.