Materiál na novinku „Henchmen“ začal vznikať zhruba už pred nejakými dvoma rokmi, avšak neustále zmeny v kapele proces vydania natiahli a nebyť nového a na sile naberajúceho vydavateľstva Slovak Metal Army, čakanie by sa natiahlo až na koniec tohto roka.

BRUTE – Henchmen

Osem nových skladieb na ploche 35 minút opäť skomponoval veľký srdciar a nepoddajný dríč Štefan „Steve“, Tokár na ktorom celá kapela stojí. Album začína atmosférickým introm, po ktorom síce poslucháč dostane úvodnú a rezko odsýpajúcu skladbu „Mutual Punishment“, no ďalej to kapela posúva iným smerom. Je nutné dodať, že BRUTE sa na novom albume za každú cenu neponáhľajú a aj keď tu máme klepačkové pasáže, tak miestami sa popri nich rozvíjajú menej agresívne gitarové party.

Novinka je poriadne napáchnutá old-schoolovým smradom v kombinácii s technickými prvkami. Hlavne v prvých troch piesňach sú vo výraznej forme zastúpené technicky poňaté melodické vyhrávky, ktoré sa ťahajú piesňami ako červená niť. Miestami mi však príde, že je toho až príliš (napríklad v „Severe Zeal“). Piesne sú pestré a každá má svoju vlastnú tvár. Okolo základnej štruktúry tu nájdete odbočky k iným motívom, zmeny nálad, tempa a kombináciu priamočiarejších pasáži s tými technickými, pričom tie druhé menované sú vo väčšom pomere. Kreativitou sa nešetrí.

BRUTE

Máme čo dočinenia s temnejším a zlovestnejším vyznením, miestami zadumanými sekvenciami a nechýba ani do melancholického kabátu zaodetá nálada. Práve atmosférické a melancholické melódie v „Walls of Purple Hue“, „Lifeless Torsos“ či „Three Days“, vám dalo by sa povedať jasne evokujú, že ide o slovenskú kapelu, akýsi poznávací prvok niekoľkých našich metalových formácii. Vokál Fetusa sa nesie v hrdelnom growlingu, skôr v nenásilnej forme, akoby zameraný na zlovestnejšie vyznenie, čo aj k charakteru piesní sedí. Takže, rozhodne nečakajte nejakú extra variabilitu.

Nahrávalo sa opäť v Tetradot štúdiu. Zvuk je plnokrvný, každý nástroj je počuteľný, poteší rinčiacia basgistara. Bubny na albume nabúchal hosťujúci Jirka Zajíc (AHUMADO GRANUJO, HEAVING EARTH) na základne naprogramovaných bicích od Stevea. Medzitým však kapela už našla nového bicmena v osobe Mareka Barana.

Hodnotenie albumu je dosť o pocitoch a podľa toho je aj moja výsledná známka. „Henchmen“ ma vyslovene nesklamal, ale ani nejako extra nenadchol. Ja osobne mám radšej živočíšnosť a divokosť a tej sa mi v podstate dostane v jednej jedinej skladbe a v ďalších dvoch len sú to len náznaky. Ako príklad uvediem song „Three Days“, v ktorom sa po melancholickom úvode strhne slušná divočina, žiaľ následne pieseň prejde opäť do pokojnejšieho stredného tempa a neskôr temnejšej polohy. Celý album je skôr sofistikovanejší a vyššou dávkou prepracovanosti. Samozrejme, je to o tom, čo ako komu sadne. Vy ostatní si kľudne bodíky pridajte. Ako plus treba uviesť fakt, že BRUTE opäť posunuli svoj štýl iným smerom, ale naďalej sa držia v mantineloch hrubozrnej death metalovej škatuľky.

Hodnotenie autora: 6 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Miroslav Krausko

Redaktor Valhalla.sk