Na môj prvý kontakt s družinou okolo Tosina Abasiho si dodnes pamätám presne. Blúdiac po internete som vyhľadával kapely, ktoré zvykli v Spojených štátoch ťahať šnúru v rámci Summer Slaughter Tour. Sluchovodmi sa mi náhodou prehnala skladba „Behaving Badly“, ktorá vo mne hneď po prvom vypočutí zanechala veľký dojem. Náročná progresívna inštrumentálna hudba, ktorá však nie je zahraná s účelom povytierať dvadsaťkrát celý hmatník gitary za každú cenu, ale vytvoriť určitý emocionálny zážitok.

ANIMALS AS LEADERS – The Madness of Many

Tak si pamätám aj na následné oboznamovanie sa s celým debutom od ANIMALS AS LEADERS. Aká je však novinka? Od prvotiny uplynul značný čas, kapela svoj muzikantský um ešte vylepšila (čo je síce pri ich výkonoch priam až neuveriteľné) a na bubenícku stoličku už po druhom albume zasadol nesmierne talentovaný Matt Garstka.

Hneď úvodná „Arithmophobia“ poslucháča celkom slušne zmätie. Triviálny začiatok po niekoľkých sekundách začína sprevádzať rytmická víchrica, z ktorej vás dostane už len logaritmické pravítko. Tak, ako aj na predošlých nahrávkach, aj na „The Madness of Many“ nachádzame hudbu rytmicky náročnú, hranú v neštandardných taktoch a s množstvom sól a vyhrávok.

ANIMALS AS LEADERS

Osobne mi príde album z pohľadu rytmickej členitosti a koncepcie nápadov najzložitejší zo všetkých tých, s ktorými som sa zatiaľ stihol od ANIMALS AS LEADERS stretnúť a prvých favoritov vyberám až po týždni počúvania, dovtedy len tápam. Možno je to iba môj osobný dojem, možno iba placka vyžaduje vyššiu dávku sústredenia sa.

V porovnaní s tým, ako mi niektoré skladby učarovali svojou atmosférou na debute hneď po prvom vypočutí, mám dojem, že kapela na novinke síce vyzdvihuje svoju inštrumentálnu zručnosť, no niekedy až na úkor celkového umeleckého dojmu. Krásne melódie a emócie sú aj na „The Madness of Many“, ibaže sa k ním už poslucháč nedostane tak ľahko, ako kedysi. Na jednej strane ho to unavuje a má nutkanie siahnuť po niečom prístupnejšom, na strane druhej má človek motiváciu si pustiť album ešte raz, pretože mu chce porozumieť. To však už záleží naozaj na individuálnom prístupe každého, kto s nahrávkou príde do styku. Osobne však odporúčam pri novinke ostať, aj keď orientovať sa v ňom neviem ešte stále dokonale ani po viacerých posluchoch. Človek v ňom skrátka nachádza stále niečo nové a každé vypočutie na ňom zanechá iný dojem.

Drobné výhrady by som smeroval k bicím nástrojom, ich tlmený zvuk mi znie trocha krabicovo, no zvyknúť sa naň dá. Celkové hodnotenie je z môjho pohľadu dosť ťažké. „The Madness of Many“ je tak, ako aj všetky predchádzajúce placky Američanov náročným dielom, ktoré ani po tridsiatom vypočutí neprestáva prekvapovať a prinášať radosť z hudby. Treba naň len skrátka čas, značnú dávku trpezlivosti a miestami aj vysokoškolskú cvičebnicu z matematiky pre ľahšie lúskanie si prstami.

Hodnotenie autora: 8 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Martin „Čviro“ Novoveský

Redaktor Valhalla.sk