Pokiaľ sa na ostatných albumoch tematicky čerpalo najmä z gréckej mytológie, táto téma vyvrcholila na albume The Odyssey. Vtedy album pojednával o plavbe gréckych bojovníkov a boha Odysea. Tentokrát Russel Allen a spol. rozobrali tému „konštruovanie strojov a umelej inteligencie, ich pomoc ľudstvu,  ktorá, ale aj tak povedie k deštrukcii celej planéty“ . Inak napadol ma v momente Terminátor.  Album otvára na moje prekvapenie takmer 11-minútová skladba Iconoclast, ktorá nie je až taká typicky epická. Gitarová smršť Michaela Romea,  kvalitné zbory, silná temná atmosféra a veľmi dobré a ľahko zapamätateľné melódie, môže poslucháč naplno vnímať aj pri prvom počúvaní. Russell Allen používa typ vokálu, ktorý slúži ku škatuľke koncepčného albumu. Myslím, že jeho účasť na projekte AYREON alebo ALLEN/LANDE tomu veľmi prospela. Na druhej strane by som povedal, že Allen začal častejšie používať agresívnejší tón.  V jeho speve však aj napriek tomu cítiť všetky emócie. SYMPHONY X vypustením mnohých epických pasáží urobili pesničky, na ktoré sa bude dať na koncertoch dobre vyblázniť. Michael Romeo navrstvil do zvukovej stopy hru dvoch gitár. Uvítal by som, keby na koncert zobrali aj nejakého hosťujúceho gitaristu, pretože by tieto pesničky boli naživo ochudobnené o jednu gitaru a to by sa mi asi nepozdávalo.  Spomínaná vyváženosť medzi progresom a power metalom je zreteľná v druhej skladbe The End Of Innocence. Treba si uvedomiť, že vyvažovanie medzi melódiou a agresiou a udržanie tejto dokonalej harmónie určite nie je jednoduchá úloha, ale SYMPHONY X sa to podarilo na sto percent.

V sólových častiach sa striedajú rýchle Pinnelove klapky, niekedy dokonca s hammondovským zvukom a Romeove struny. Inštrumentálne sa pesničkám naozaj nedá nič vytknúť, každý hudobník predvádza na svojom nástroji potrebné maximum pre takýto album. Páčia sa mi tie epické, melodické a chytľavé refrény, rovnako ako aj symfonické prvky, ktorých síce rapídne ubudlo. Prakticky všetky skladby sú úžasné, ale keby som mal mojich favoritov, bola by to učite úvodná skladba,  ktorá skutočne obsahuje všetky poznávacie znaky  skupiny SYMPHONY X. Ďalej sú to skladby Bastard Of The Machine alebo Heretic so svojim thrashovým tempom. V skladbe Eletric Messiah zasa zabíja zmiešanie „strojového“ gitarového efektu a groovy zvuku. Na túto recenziu som použil jednodiskovú nahrávku, na deluxe 2CD sa bude nachádzať pár pesničiek naviac, čo kvalitu výslednej nahrávky určite nezdegraduje, práve naopak.

Symphony X prišli s úžasným albumom, ktorý určite uspokojí všetky očakávania v kruhoch prog-ového prostredia a myslím, že nielen toho. Na albume Iconoclast Michael Romeo a spol. opäť ukazujú ako sa dajú prekonať osobnostné hudobné limity. Extrémne technická a precítená hudba z New Jersey mi určite ešte bude dlho žhaviť bedne pokiaľ sa tohto skvelého albumu nenabažím.

Názor redakcie:
SYMPHONY X pokračujú v trende pritvrďovania, ktorý nastolili predchádzajúcim albumom. Je pravda, že symfonických pasáží ubúda a tvrdých riffov pribúda. Taktiež Russell spieva o čosi ostrejšie. Táto ich thrashovejšia poloha sa mne osobne páči najviac. Okrem priamočiarejších a rýchlejších vecí ako napríklad Bastards of the Machine tu nájdeme aj skladby s „lámavými“ riffmi, ako napríklad Dehumanized, ktorú považujem za najlepšiu na albume. Fanúšikov prekvapí dlhá úvodná skladba Iconoclast, ktorú však potápa dosť klišé refrén. Už je tradíciou, že na ich albume sa vždy vyskytne kvalitná balada. Tak je tomu aj teraz v podobe When All Is Lost. SYMPHONY X síce ničím novým neohúrili, ale určite opäť potešili. Frekvencia vydávania albumov sa u nich síce zmenšila, ale o to narástla ich kvalita.

Žáner: progresívny power metal Krajina pôvodu: USA Vydavateľstvo: Nuclear Blast Dátum vydania:  17.6. 2011 Web: http://www.symphonyx.com
Zostava: Russell Allen – vokály Michael Romeo – gitary, doprovodné vokály Michael Pinnella − klávesy, doprovodné vokály Michael Lepond − basgitara, doprovodné vokály Jason Rullo – bicie	Diskografia: Symphony X – 1994 The Damnation Game – 1995 The Divine Wings of Tragedy – 1997 Twilight in Olympus – 1998 V: The New Mythology Suite – 2000 The Odyssey – 2002 Paradise Lost – 2007 Iconoclast – 2011
Tracklist: Iconoclast (10:53) The End of Innocence (5:29) Dehumanized (6:49) Bastards of the Machine (4:58) Heretic (6:26) Children of A Faceless God (6:22) Electric Messiah (6:15) Prometheus (I am Alive) (6:48) When All Is Lost (9:10)	Definitíva: Aj napriek tomu, že SYMPHONY X na novinke Iconoclast upustili od veľkej symfoniky, epickosti  a uberajú sa priamočiarejšou cestou, sú stále veľmi rozmanití a plní skvelej hudby. Album Iconcolast sa určite stáva prog-power metalovým klenotom v plnej žiare.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla