Počas spomínanej šnúry ešte prezentovali svoje EP-čka „Aura“ a „Soma“. Na konci tohto roka im však vyšiel dlhohrajúci debut nesúci názov „Hero“. Predošlé dve kratšie nahrávky si držia status kvalitnej tvorby, no dokázali si svoje kvality obhájiť a udržať aj na dlhohrajúcom počine?

BÖLZER – Hero

To, že sme vo svete BÖLZER vás hneď upozorní výborné intro, ktoré nie je určite len tak do počtu, pretože jeho pískajúci motív tak trochu mrazí a hneď na to na vás táto dvojica muzikantov zhodí závoj temného vnímania ich hudobného sveta. Tvorba Švajčiarov spadajúca do škatuľky black/death metalu má opäť temnú atmosféru navodzujúcu cez zaujímavé gitarové postupy a melódie.

Blackové motívy, ťažké riffy, minimalistické vybrnkávanie či harmónie na to správne dosiahnutie nálady. Tentokrát však to už nie je až taký pekelný chaos ako na predchádzajúcich EP-čkách, čomu dopomohol aj zvuk. Ten prešiel zmenou, čo počuť najmä pri bicích. Bubny dostali tentokrát rovnocenné postavenie ku gitare a celkovo je zvuk čistejší.

Vokalista KzR (vlastným menom Okoi Thierry Jones) pracuje so svojím hlasom tiež v inej pozícii a to v dvoch hlavných úrovniach. Vo väčšine prípadov drsný chraplák, pripomínajúci Nocturna Culta, a miestami s ním narába v odlišnom zafarbení, ale hlavnou zmenou je tentokrát svojsky uchopený čistý vokál, pôsobiaci majestátne gotickým dojmom, vďaka čomu tak využívajú rôznu paletu nálad v jednotlivých skladbách. A už teraz je jasné, že tieto polohy nesadnú úplne každému. Ja tiež z neho neskáčem od radosti, no ani vyslovene pri ňom netrpím.

BÖLZER

Najsilnejšie skladby na prvom dlhohrajúcom počine sú určite „The Archer“ so silnou melancholickou atmosférou, ktorá navyše opantá svojou mágiou hlavne v refréne. Práve tu pôsobí najlepšie spomínaný čistý vokál. Mierne nazvyš je zas v predposlednej „Chlorophyllia“, tam si však zas užijete skvelé zvolávanie „Oaken Heart!“ v texte. Druhým kandidátom na piedestál slávy a asi aj víťazom je pieseň „Phosphor“. Víchrica s mocným riffom zablúdeným až k djentu a krátkou vokálnou linkou v zúrivom prevedení odspievanou v islandčine, veľká vec! Na konci je ešte vyšperkovaná do meditatívneho opojenia spirituality.

Keď už spomínam spiritualitu, tak tá je vo veľkom obsiahnutá v skladbe „Decima“, teda ak sa to vôbec dá nazvať tento počin piesňou. Ide o výlet do východného sveta a tvorí akýsi predel medzi pomyselnou prvou a druhou časťou nahrávky. Zaujímavý ťah. Aj toto sú BÖLZER na svojom debute „Hero“.

Druhá polovica albumu mi príde o trošku slabšia, avšak stále dokáže upútať pozornosť. Treba však povedať, že každý song je vlastnou entitou s jasnými poznávacím znakmi a osobitým charakterom. Určite sa nájdu poslucháči, ktorí nebudú schovávať prekvapenie a menšie rozpaky z toho ako sa na novom albume kapela prezentuje. Ono je to ten BÖLZER ako ho poznáme, aj keď už menej démonický, no zároveň sú tam prvky, ktoré sa predtým u nich neobjavili. Viem si do budúcnosti predstaviť, že pre nejaké ďalšie experimentálne výlety toto duo nepôjde zas až tak ďaleko.

Novinka „Hero“ má svoje kvality a aj keď BÖLZER posunuli svoju hudbu trochu iným smerom (už to nie je taká démonizujúca špinavosť), tak ide o veľmi zaujímavý počin.

Hodnotenie autora: 7,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Miroslav Krausko

Redaktor Valhalla.sk