Dovoľte, aby som hneď na úvod začal s menšou úvahou. Kdeže sú tie krásne časy koncertov v takých mestách ako Nitra, Žilina či Prešov? Časy, keď BLIND GUARDIAN zaplnili športovú halu v Trenčíne, KREATOR rozobrali tú v Detve, SATYRICON skalpovali v spišskonovoveskom MSKS alebo BEHEMOTH testovali statiku miestneho KD-čka v Humennom? Sú asi dávno, pradávno preč. Niekde tam, kde sa podeli aj zástupy vtedajších verných, a tých nových akosi ešte stále niet. V tom lepšom prípade si radšej zatopia v izbe, vyložia nohy na stôl a živý záznam pustia niekde na „jútúb“.

Prečo ten pompézny štart? Legenda RAGE totiž opäť dorazila na Slovensko (za posledný rok už štvrtýkrát!), konečne s novou štúdiovkou, plnohodnotným setlistom a trojicou exkluzívnych hostí. Miesto konania? V poslednej dobe pre rockové vystúpenia veľmi netypický, avšak o to originálnejší Martin a tunajší kultúrny dom v Záturčií.

A tu je trefná pointa. Momentálne môžeme slávne mená zhliadnuť iba vo veľkých mestách ala  Bratislava, Košice, prípadne aj v Banskej Bystrici. Trocha stereotyp, prihliadnuc k úvodným riadkom, lenže niet sa čo čudovať – približne 130 platiacich fanúšikov RAGE je viac než smutným dôkazom. Metalu dnes jednoducho na Slovensku asi „pšenka nekvete“ a vytúžená zmena  asi len tak poľahky nepríde…

Ale rýchlo späť k nemeckým RAGE a ich aktuálnemu turné „The Devil Tours Again“. To je výdatnou porciou 24 zastávok po celučičkej Európe a hneď s viacerými zaujímavými hosťami. Slovensko na Dolnom Turci reprezentovala domáca partička EUFORY, z Veľkej Británie pricestovali klasici MONUMENT, no pekným bonbónikom bola až účasť austrálskeho zoskupenia DARKER HALF, ktoré prikvitlo zo vzdialeného Sydney.

Popoludňajšia cesta z odľahlých Košíc je o niečo náročnejšia, než sa na prvý pohľad môže zdať, a práve to má za následok naše celkom nemilé meškanie pri sete otváracích EUFORY. Žiaľ, hodnotiť ich vystúpenie na základe jednej jedinej, avšak  podarenej skladby „Be My Brother“, si ozaj radšej netrúfam. Ozvučenie je ale nádejné, ako aj gigantický výstrih veľmi šikovnej a sympatickej bicmenky Miriam, takže snáď nabudúce.

DARKER HALF

Organizácia beží presne podľa hodiniek, preto o rovných  tridsať minút nastupuje na pódium prvá zahraničná akvizícia, US power/heavy metalisti DARKER HALF. Gitarista Jimmy s tričkom thrasherov EXODUS skutočne nezaprie silný cit pre mäsitý riff a hudba týchto „kengúr“ vyznieva miestami poriadne natlakovane.

Nebyť neuveriteľne ujačaného vokálu frontmana Simpsona, išlo by vskutku o jedno parádne predstavenie, okorenené kvalitným zvukom a najmä energickým, ba až šialeným výkonom basgitaristu. Všetka česť!

MONUMENT

Lež pri nasledujúcich MONUMENT padajú všetky ďalšie nádeje smerom nadol.  Zaradiť do piatkového predprogramu túto nešťastnú kopírku slávnych IRON MAIDEN teda rozhodne nebol najšťastnejší ťah a miera utrpenia zato nepozná svojich hraníc. Do poslednej chvíle som toleroval skoro rovnaký sound, prižmúril som obe oči nad totálne podobným imidžom, mávol rukou pri mierne vypasenom klone Brucea Dickinsona, lenže všetko sa drobí na obyčajný prach vo chvíli, keď pätica nehanebne a prakticky doslovne kopíruje motívy svojich obľúbených hrdinov. To je hnus, velebnosti!

RAGE v plnej paráde

Ešteže presne o 22:00 konečne nastupuje na scénu nezlomné trio RAGE na čele s mierne prešediveným, no nesmierne charizmatickým Petrom „Peavy“ Wagnerom a stále pomerne čerstvým duom Marcos Rodríguez/Lucky Maniatopoulos. Po takmer osemnástich mesiacoch sa obidvaja stihli v kapele poriadne udomácniť a ich inštrumentálny progres je priam obdivuhodný! Chalani sú tak evidentne vo vynikajúcej nálade a ponorka z dlhého turné zatiaľ určite nehrozí. Mnohokrát sa vtipkuje, úsmevy lietajú na všetky svetové strany, hecovanie nemá konca kraja a v sále je počas celého setu vynikajúca atmosféra. Aj napriek tej pomerne skromnej účasti. Približne 90-minútový program štartuje hneď z ostra – thrashovou vypaľovačkou a zároveň titulnou peckou z posledného albumu „The Devil Strikes Again“.

Hrá sa z väčšiny dosiek, no prednosť skutočne dostávajú najmä tie staršie fláky. Akoby sa RAGE máličko snažili ignorovať pomerne úspešnú epizódu s pánmi akými sú Smolski, Terrana či Hilgers, čo je rozhodne škoda. Z posledných rokov preto dostávame okrem noviniek („The Final Curtain“, „My Way“ a podobne) iba osamotnenú „Great Old Ones“ z albumu „Soundchaser“, zvyšok setlistu tvoria o niečo staršie, avšak nemenej zaujímavé dynamity typu „From the Cradle To the Grave“, „Shadow Out of Time“, „End of All Days“, „Deep in the Blackest Hole“ alebo nehrávaná raritka „Medicine“, prípadne „The Pit and the Pendulum“ z klenotu „The Missing Link“. S blížiacim sa koncom prichádza solídne pritvrdenie a návrat do doby kamennej – je totiž čas na dávne strely „Down By Law“, „Don´t Fear the Winter“ a na poslednú chvíľu zaradenú „Solitary Man“.

Záver už klasicky patrí neodmysliteľnej, mierne naťahovanej „Higher Than the Sky“, ktorá je obohatená o malý výlet k nebohému strýcovi Diovi a jeho hymne „Holy Diver“. Ešte spoločné fotografie, viacero suvenírov pre vyhladnutých fans v predných radoch a ako mávnutím čarovného prútika je tu amen. Mesto Martin teda po hluchých časoch zažilo mimoriadny metalový večer s viacerými pozitívami, žiaľ i so smutným konštatovaním, že to bude asi na dlhú dobu aj ten posledný…

PLUSY:
RAGE, výborný zvuk, príjemná atmosféra, útulný kultúrny dom s veľkou scénou, balkónom, krčmou a WC, perfektná organizácia a časová presnosť, prítomnosť Kaia Hansena z GAMMA RAY

MÍNUSY:
MONUMENT, slabá divácka účasť

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.