Aj koncom roka 2016 drží táto formácia hrdo a sebavedome vlajku v boji za organický zvuk a old schoolové korene extrémnej muziky. Aktuálny počin „Arctic Thunder“ sa vyznačuje možno trocha prekvapivo serióznejším vyznením a to hlavne v porovnaní s predošlou doskou „The Underground Resistance“, z ktorej sršala najmä pohoda a uvoľnenosť. Je  treba spomenúť, že ešte pred vydaním avizoval samotný Fenriz odbočku od „speed metalu“ k „pomalému heavy metalu“, ktorý reprezentuje nový materiál. Zmenou je aj fakt, že Nocturno Culto naspieval celý album sám a zvukovo je jeho chraplák ešte ozvláštnený ozvenou. Nové veci sú opäť primitívne špinavé a poriadne ohlodané až na kosť a pôsobia vážnejším dojmom. Neraz na vás zo skladieb dýchne mrazivý severský chlad a temnejšie pasáže tiež netreba hľadať ktovie ako dlho. Ako celok sa to výborne počúva.

DARKTHRONE – Arctic Thunder

Čistokrvnú vypaľovačku dostanete naservírovanú len v jednom momente a to v prípade druhej piesne „Burial Bliss“, no aj tá nesie v sebe isté zlovestné črty. Niežeby kapela ďalej nepristúpila k svižnejšiemu tempu, ale mixuje ho s pomalšími, miestami až doomovými plochami, pripomínajúce tvorbu BLACK SABBATH.

Nahrávka je vskutku pestrá, čo najviac vystihuje skladba „Boreal Fiends“. Tá je akoby zložená z troch odlišných častí. Začína jednoducho s atmosférickým vybrnkávaním, aby sa vyvinula k zaujímavému gitarovému motívu, aby v strednej časti prešla k ťahajúcemu sa bahnu, avšak záver je opäť odlišný, aj keď s rovnakým textom a ešte aj s melodickou vyhrávkou. Sól je tu fakt len pár, ale majú nezvyčajný zvuk.

Výborným mixom pomalého a svižného tempa sú napríklad piesne ako „Inbred Vermin“ s parádnym melodickým riffom alebo pre mňa jedna z najlepších skladieb „Deep Lake Trespass“, vďaka ponurej atmosfére vytváranej gitarovým motívom a kombinácii s rýchlejším tempom. Aj napriek tomu sa tieto aspekty navzájom nebijú a funguje to skvele.

DARKTHRONE. Foto: Ester Segarra

Určite si mnohí z vás obľúbia aj titulnú vec v strednom tempe, vystavanú okolo poriadne old schoolového riffu, do ktorého parádne sedí Fenrizove bubnovanie. Jeho hra je na albume v jednoduchšej a úspornejšej forme, za výdatného využitia činelov, žiadne zbytočné predvádzanie sa, ale aj napriek tomu je zaujímavá a príjemne lezie do ucha. Miestami svoju hru obohatí nejakou finesou, prípadne prechodom a zaujímavé je, že zvuk kopáku sa tentokrát rozhodol čo najviac „utopiť“.

Azda najmenej zaujímavou skladbou je posledná „The Wyoming Distance“, čím by upútala veľa toho nie je, no aby toho vážnejšieho ksichtu na tomto albume nebolo príliš, predvedie na konci songu Fenriz jednu zo svojich etúd, čím zase potvrdzuje, aký je to pohodový a vtipný človek… a vraj tu spieva len Nocturno, haha…

Typický svojsky spôsob ísť na veci nekomplikovane predviedli v prípade artworku. Fenriz jednoducho vytiahol z archívu fotku z jeho nespočetných kempovačiek v nórskej prírode a obal je na svete. Album „Arctic Thunder“ je typickým mixom old school metalu. Ako to už u DARKTHRONE býva, inšpiráciu opäť hľadali u totálne undergroundových, ale aj známych formácií. Tentokrát však zvolili serióznejší prístup a viacero pomalších plôch s temnejším vyznením.

Hodnotenie autora: 8 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Miroslav Krausko

Redaktor Valhalla.sk