DELAIN som si ešte dávnejšie všimla vďaka ich spolupráci s Marcom Hietalom z kapely NIGHTWISH. Spolu so Charlotte Wessels ju založil Martijn Westerhold, ktorý sa odčlenil od WITHIN TEMPTATION a začal tak novú etapu vo svojej hudobnej kariére. Na pohlaď prijemná speváčka, Charlotte Wessels, ma vtedy ešte úplne nepresvedčila. Chýbala mi v jej hlase energia a sebavedomie. Charlotte pôsobí popri DELAIN tiež v medzinárodnom projekte PHANTASMA.

DELAIN – Moonbathers

Od prvého albumu „Lucidity“ prešlo 11 rokov a z jemnej metalovej skupiny s jemným ženským hláskom vyrástla charizmatická formácia. Aktuálny album „Moonbathers“ ma milo prekvapil. Spev a zvuk spolu krásne ladia a celkovo tento kúsok pôsobí sebavedomo. Skupina dozrieva postupne každou nahrávkou a ich piata radovka je najlepšou z celej ich doterajšej diskografie.

Charlotte sa hlasovo citeľne zlepšila. Spievať začala ešte v 15. rokoch v skupine TO ELYSIUM a potom prešla k DELAIN. Dnes už 29-ročná divožienka s bordovými vlasmi bravúrne ovláda svoje vokály, ktorými oživí každé pódium. Texty si píše sama a venuje sa skôr osobným záležitostiam so štipkou melanchólie. Snaží sa však, aby v jej textoch minimálne na konci príbehu bolo svetlo nádeje.

DELAIN

Hneď prvá pieseň na novom albume „Hands of Gold“ je pekná „divočina“, v ktorej hosťuje Allisa White-Guz z ARCH ENEMY. Refrén trochu pripomína štýl už vyššie spomínaných WITHIN TEMPTATION. „The Glory of Scum“ vás doslova pozýva na headbanging. Gitarové riffy strhnú so sebou, ani neviete ako. Túto skladbu písala Charlotte, keď mala smutnejšie chvíle a násilie, ktoré ovplyvňuje súčasný svet jej nedalo spať. Došlo aj na cover legendárnych QUEEN, Holanďania prerobili na svoj obraz zásek „Scandal“, ktorý sa jednoznačne hodí na koncerty.

Veľmi zaujímavé sú pomalšie piesne „Chrysalis – The Last „Breath“ a „The Monarch“, v ktorých nádherne vynikne Charlotin hlas. Prvá menovaná je balada plná bolesti a lásky. Dovolím si upozorniť aj na skladbu „Danse Macabre“, ale úplným favoritom albumu je pieseň „Turn the Lights Out“,  ktorá bude podľa mňa veľkým novým hitom tejto formácie.

DELAIN mi boli sympatickí od samého začiatku, ale až posledným albumom si ma získali úplne. A práve „Moonbathers“ ponúka bombastickú nádielku symfonického metalu, ktorá by mala osloviť každého kto má rád tento žáner.

Hodnotenie autora: 8,5 / 10

Názor redakcie:
Keď sa pred desiatimi rokmi pomerne skromne predrala na svetlo sveta partia okolo klávesáka Martijna Westerholta (ex-WITHIN TEMPTATION), ktorá si ako svoj  projektový kód vybrala pomenovanie DELAIN a vydala svoju prvotinu, veľmi rýchlo prišlo k dvom zásadným zisteniam.

V prvom rade výsledok katapultoval projekt do funkčnej zostavy. V druhom rade sa toto zoskupenie okamžite začlenilo do rozbehnutej škatuľky symfonického metalu, aj s príslušnou frontmankou. Bola ňou vtedy len 19-ročná Charlotte Wessels, ktorej už v tom čase pomohli aj také zvučné mená ako Liv Kristine (ex-LEAVES´ EYES), Sharon Den Adel (WITHIN TEMPTATION), či Marco Hietala (NIGHTWISH).

DELAIN

Dnes sa táto holandská šestica hrdí už teraz vypredaným decembrovým koncertom, na ktorom oslávi svoje výročie a aktuálne piatym radovým albumom, ktorý by mal potvrdiť ich hudobný progres a súčasný štatút. Sledujúc ich doterajšiu kariéru, celkom ľahko môžem novinku zaradiť ako album, ktorý udržal to podstatné pokope, aj keď tentokrát trochu na úkor väčšej pestrosti vo vlastnej zóne komfortu.

Sympatická na tejto bande je ale nenásilnosť, s akou pristupujú sami k sebe a k tomu, čo prezentujú. Nikdy nešlo o nutné kopírovanie žánrových šablón, ale ťažili z originality svojej speváčky a schopnosti písať skladby, ktoré neútočili na prvú signálnu zbytočným bombastom. Jasné, tu a tam by tej cukrovej vaty mohlo byť menej, ale na druhej strane vedeli práve na minulom opuse aj celkom pritvrdiť, čo nahrávalo do kariet aj hosťovaniu Allisy White-Gluz (ARCH ENEMY), ktorá svojim drsnejším prejavom pomáha aj na aktuálnom opuse a to hneď v úvodnej a svižnej „Hands of Gold“.

Napriek tomu, že v zostave pribudla gitaristka Merech Bertold (MAYAN, PUREST OF PAIN), tak sa po tejto stránke album drží viac pri zemi a po stránke zvuku ide skôr o návrat do ranných čias, kde to bolo klávesovo pestrejšie. Nepreháňalo sa ale ani v tomto prípade a priestor tak dostali adekvátne emócie a množstvo vrstiev a aranžmánov, ktoré dotvárajú hĺbku a atmosféru. Svojim tradičným dielom prispela do tejto skladačky aj Charlotte Wessels, ktorá znie vyspelo tak v baladách („The Hurricane“, „Chrysalis – The Last Breath“), ako i vokálne rozmanitejších skladbách („Danse Macabre“). Celkom veselo pôsobí aj cover „Scandal“ od britskej legendy QUEEN.

„Moonbathers“ je solídny a dobre spracovaný album. Nejde až tak cestou evolúcie, ako skôr pripomenutím svojich silných stránok, ktoré tu a tam dostávajú aktuálny nádych. Na jednej strane možno trocha škoda, no na strane druhej je to minimálne potvrdenie pozície, ktorá v tesnom závese s častým presahom do žánrovej špičky dáva priestor na ďalší rast.

Autor: Dodo Radena

Hodnotenie autora: 8 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Darksinia

Redaktorka Valhalla.sk