Uvedené trio kapiel a dokonca v jednej vete? To je prinajmenšom na pozdvihnutie obočia, lenže pomerne nesúrodá šestica muzikantov (zvyšok zoskupenia tvoria chalani zo známych LOUDBLAST, DAATH, SETH) môže sľubovať skutočne zaujímavú prechádzku celým spektrom rôznych extrémnych odnoží.

SINSANEUM – Echoes of the Tortured

Žiaľ, definitívny výsledok je tak trochu z iného cesta a poslucháč si teda rozhodne mnoho experimentov neužije. Výsledkom je totiž prevažne old school metalová rúbanica, ktorej pôvodná myšlienka siaha až niekam ku koncu dávnych deväťdesiatok.

Presne tam niekde vznikli úplné základy SINSAENUM položené Frédérickom Leclercquom, avšak úplne jasnejšie kontúry projekt naberá až v roku 2010, po invázií ďalších významných mien, Joey Jordinsona a Stéphane Burieza.

Valiaca sa snežná guľa naberá čoraz viac na objeme, čoho výsledkom sú konečne novučičké júlové „ozveny mučených“. Vcelku príznačný názov, keďže žiaľ máme dočinenie s vyše šesťdesiat minút trvajúcou tortúrou, kde ani zďaleka nič nefunguje na 100%. Fajn, slovo „tortúra“ nie je tak úplne na mieste, lenže práve recenzovanej nahrávke jednoducho chýba všetko to, čo zdobí najlepšie albumy domácich svoriek týchto pánov.

SINSANEUM

Čo zarazí hneď na prvý pohľad, je skutočne veľmi nepodarená dramaturgia tohto celého kompletu. Silno narúša celkový priebeh a neguje aj tie o niečo zaujímavejšie nápady. Totiž po každej jednej skladbe nasleduje inštrumentálne intro, a to sa s blížiacim koncom stáva neuveriteľne otravné. Doska tým pádom stráca patričný drive, náboj a stáva sa nudnou. Dvakrát tomu nepridáva ani mierne sterilná produkcia z dielne inač uznávaného Jensa Bogrena (PARADISE LOST, MOONSPELL, SOILWORK).

Popravde však za to môže i samotná hudobná náplň, pri ktorej sa výhradný skladateľ Leclercq, basgitarista DRAGONFORCE, nijak zvlášť nevyznamenal a nahrávka jednoducho okolo vás prepláva bez väčšieho povšimnutia. Klasický death metalový nárez je občas tu a tam okorenený blackovými elementmi (najmä vďaka príspevku nezameniteľného Attilu z MAYHEM), častými gitarovými sólami a vyhrávkami, na druhej strane ale niečo málo chýba bicím majstra Jordinsona (ešte stále „vyklepáva“ náramne, avšak s jeho niekdajšou, nápadmi prekypujúcou hrou v SLIPKNOT, sa to nedá ani len zrovnávať) a textom, kde si poslucháč občas musí poklepať („Army of Chaos“, „Inverted Cross“) na čelo.

Vo výsledku je preto kolekcia „Echoes of the Tortured“ iba nemastnou/neslanou jednohubkou. Tá síce môže zaujať fanúšika spomínaných zoskupení, no priveľká hostina o viacerých chutných chodoch sa tentokrát akosi nekoná.

Hodnotenie autora: 5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.