Od svojho vzniku až doteraz, priniesla partia okolo charizmatického Joakima Brodéna, svojim fanúšikom osem štúdiových albumov, v ktorých nám vyrozprávali príbehy zapáchajúce pušným prachom a zvukom prázdnych nábojov. V polovici augusta vydali SABATON nový album nazvaný „The Last Stand“.

SABATON – The Last Stand

Oproti poslednému albumu „Heroes“, ktorý bol svojim spôsobom monotematický a texty vychádzali z príbehov hrdinov druhej svetovej vojny, má novinka rozsiahlejší historický záber. Od bájnej „Sparty“ až po prvú svetovú vojnu. Všetky tieto príbehy spája jedno a to je „posledný odbor – The Last Stand“.

Podobne ako pri predchádzajúcich albumoch SABATON veľmi intenzívne spolupracovali s hudobníkom a producentom Petrom Tägtgrenom (HYPOCRISY, PAIN, LINDEMANN), ktorý sa výrazne podpísal pod mocný zvuk, akým táto kapela v posledných rokoch disponuje.

Hneď prvá skladba „Sparta“ vyniká tvrdým a agresívnym charakterom, ktorý umocňujú aj pasáže medzi refrénom a slohou, z ktorých je doslova cítiť silu sparťanskej armády. Ďalším trackom je „Last Dying Breath“, ktorý je agresívny podobne ako „Sparta“, no svojou melódiou je od začiatku veľmi chytľavý. Hannes van Dahl za bicími dodáva skladbe potrebnú razanciu a Chris Rörland (ex-NOCTURNAL RITES) a Thobbe Englund svoje gitary nešetria.

Prvou ochutnávkou nového albumu bola pieseň „The Lost Battalion“, ktorá sa dostala k poslucháčom približne 2 mesiace pred vydaním albumu. O tom,ž e to bol dobrý ťah, niet pochýb. Agresivita a pompéznosť z tejto piesne priam srší aj vďaka vokálom, ktoré v skladbe vyznievajú dokonale a dodávajú jej tak na kvalite.

Zostava SABATON, ktorá nahrávala aktuálny album.

Známejšie ešte pred vydaním albumu boli aj songy „Blood of Bannockburn“ a „Shiroyama“. Druhá menovaná je od úvodu veľmi melodická, rýchla a chytľavá. Jej príbeh je zasadený do Japonska, kde sa v roku 1877 odohrala posledná bitka samurajov. Rozhodne najchytľavejšia skladba na albume.

Doslova hymnicky na mňa zapôsobila nosná skladba albumu pod názvom „The Last Stand“, ktorá pôsobí od prvých tónov svižným dojmom, no refrén je jasne v réžii zborového vokálu. Ten krásne vyznieva a spoločne s aranžmánmi dodáva piesni slávnostný charakter. Pre mňa osobne je práve „The Last Stand“ najobľúbenejšou zo všetkých a neustále sa k nej vraciam.

Aký začiatok taký koniec. To presne sa dá povedať o tracku „The Last Battle“, ktorý je síce záverečnou skladbou, no určite v ničom nezaostáva za ostatnými. Práve naopak. Na záver sa rozbalí rýchla a energická skladba, v ktorej od úvodu poriadne naloží Hannes na bicích. Klávesy celú skladbu vedú, tvrdé a hravé gitarové vyhrávky či sóla, jej dodávajú potrebnú šťavu.

Trochu smutnejšou správou je, že kapelu opúšťa gitarista Thobbe Englund, ktorý oznámil, že „The Last Stand“ je jeho poslednou nahrávkou so SABATON. Jeho nástupcom sa stal Tommy Johansson (REINXEED), ktorý do kapely svojou energiou určite zapadne.

Je vidno, že na novinke „The Last Stand“ si dali SABATON záležať, avšak treba objektívne priznať aj to, že album je niekedy až príliš „mäkký“. Hoci sú songy na ňom melodické, stráca tak zo svojej tradičnej „sabatoňáckej“ dravosti, ktorá na tejto nahrávke veruže chýba. Ale koľko ľudí, toľko chutí… Stále ide o veľmi dobrý album, ktorý by iste nemal chýbať v zbierke žiadneho fanúšika power metalu.

Album tak isto vychádza i v rozšírenej verzií, ktorá obsahuje okrem 11 trackov aj bonusové skladby – covery „Camouflage“ od Stana Ridgwaya, „All Guns Blazing“ od JUDAS PRIEST.

Hodnotenie autora: 7 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Juldo

Redaktor Valhalla.sk