Na Posthume som sa preto netrpezlivo tešil už od minulého roka, no dočkal som sa až teraz. Na novinke sa oproti France toho na prvé počutie až tak veľa nezmenilo. No, nie je tomu tak. Áno, kostru albumu tvoria nečakané zvraty, bizarné prvky, neskrývaná noblesa, ktorá je umocnená najmä francúzskymi textami. Nielen na France, ale aj na Posthume pôsobia na vás niektoré momenty absolútne upokojujúco, aby vás vzápätí niektoré zase totálne znepokojili. Toto sú stále ešte podobné črty. Novinka mi príde o čosi melodickejšia. Bolo by zbytočné opisovať každú jednu skladbu, to by táto recenzia mala minimálne 20 wordovských strán. Celým albumom sa nesie výraznejšia melodická linka spojená s psychedéliou a miestami až pochmúrnou atmosférou a výraznými aranžmánmi. Veľmi dlho som rozmýšľal ku komu prirovnať tvorbu Wormfood, ale veruže nenapadla ma okrem ich krajanov Misanthrope azda žiadna kapela a v podstate aj prirovnanie práve ku Misanthrope berte s veľkou rezervou. Wormfood sú neuveriteľne talentovaní muzikanti a majú v sebe obrovskú dávku kreativity. Každá jedna skladba oplýva množstvom riffov, mnohými zmenami tempa a variabilnosťou. Jednoznačne pri počúvaní Posthume sa nudiť nebudete. Album treba určite brať ako celok, no ak by som bol nútený vybrať vyčnievajúce skladby, tak to sú Passage A Vide, Salope a najdlhšia na albume deväťminútová Les Seul Amour. Rozpisovať sa o nich naozaj nejdem, v tomto prípade platí heslo radšej raz počuť, ako stokrát čítať.

Na vypočutie tohto albumu vám bude potrebná obrovská dávka trpezlivosti, album je na sústredené počúvanie naozaj veľmi náročný. Kto sa však odhodlá na túto strastiplnú cestu, určite neoľutuje. Na Posthume budete stále objavovať nové a nové krásy a zákutia skladieb. Ak sa rozhodnete počúvať tento album, garantujem vám, že to neoľutujete. Posthume určite nie je určený pre každého poslucháča, ale ak si k nemu už raz nájdete cestu, tak niet z nej úniku.

Priznám sa, že o bodoch pre novinku od Wormfood som veľmi dlho uvažoval. Posthume je naozaj strhujúce dielo, no, môj najobľúbenejší album France určite neprekonal. O tom svedčí aj fakt, že na France by som vám ani za nič nevymenoval pár skladieb, ktoré vyčnievajú nad ostatnými. Pri novinke som to spraviť dokázal, aj keď tiež len veľmi ťažko. Avšak, tak ako som si France zamiloval až časom, verím, že to príde aj pri Posthume. Momentálne to však je na 8,5 boda. Ak sa ma spýtate napríklad o rok, tak vám zrejme poviem 9,5 alebo 10.

Žáner: avantgarde metal Krajina pôvodu: Francúzsko Vydavateľstvo: Mala Fortuna Dátum vydania: 7.1.2011 Web: www.wormfood.fr
Zostava: Emmanuel „El Worm“ – vokály, gitara Renaud Fauconnier – gitara Vincent Liard – basgitara Thomas Jacquelin – bicie Pierre La Pape – klávesy	Diskografia: Eponym – 2003 Jeux d Enfants – 2004 France – 2005 Posthume – 2011
Tracklist: Les Noces Sans Retour (8:31) Vanité Des Amants (7:27) Troubles Alimentaires (5:52) Passage A Vide (7:51) Salope (4:20) Des Hauts Et Des Bas /Stephan Eicher cover/ (6:25) Les Seul Amour (9:00) EWB28IF (4:28)	Definitíva: Melodický avantgardný album prepletený so psychelelickými, pochmúrnymi a miestami  až bizarnými prvkami. Hudba Wormfood je naozaj výnimočná  a jej členovia sú skutoční umelci. Tak ako France, tak aj Posthume  sa stane nesmrteľným dielom, avšak treba mu nato dať ešte nejaký čas intenzívneho počúvania.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla