Album obsahuje deväť skladieb z dielne Turisas a dve cover verzie skladieb legiend – Jethro Tull a Black Sabbath. Album otvára skladba The March Of The Varangian Guard, ktorá je veľmi slušným otvárakom. Po zaujímavom intre, do ktorého sa zapojili všetky inštrumenty spomenuté pri zostave kapely začína Mathias zľahka, takmer recitovane, no po pár sekundách sa k nemu pridávajú ďalšie vokály a skladba naberá na obrátkach. Tu sa dá hovoriť o folk metale len s menším sebazaprením, ale všetko má svoj čas. Skladba je napriek tomu výborne vyvážená, aj keď skôr pripomína hymnický power metal. Hymnickosť naberá pravý význam slova až v ďalšej skladbe Take The Day. Úvod opäť podobný tomu z prvej skladby, ale nastupuje skorší rozbeh a keď gitary udrú do plných, Matthiasov melodický spev sa mení na to pravé orechové. K tomu sa opäť pridávajú zborové vokály a skladba znie ako výzva do boja. V posledných recenziách som sa snažil vyhnúť sa opisu každej jednej skladby, no album Stand Up And Fight je tak rôznorodý, že tento krát sa mi to asi nepodarí.

K pravému folk metalu sa dostávame až v tretej skladbe Hunting Pirates, kde je opäť mix všetkých inštrumentov, ktorým však tempo diktujú gitary a bicie. Bol som milo prekvapený z umného využitia perkusií, ktoré sú väčšinou nenápadné, ale na tomto albume v nejednej skladbe zohrávajú dôležitú rolu. Stand Up And Fight sa už približuje k tancovačkám a lá Korpiklaani a navyše má to, čo snáď každá skladba na tomto albume – chytľavý refrén. Turisas si zjavne ako obľubený hudobný nástroj vybrali trubku, ktorá obstaráva hlavnú rolu vo Venetoi! – Prasinoi!, ktorá je z dvoch tretín inštrumentálna. Tejto skladbe síce chýba refrén ako taký, ale objavuje sa tu iný zaujímavý prvok – Matthias vynecháva melodický spev a aj keď sa k mikrofónu dostal iba na pár sekúnd, rozbalil svoj chraplák naplno. V kombinácii s trubkami to vyznieva naozaj veľmi dobre. Aj keď je album rôznorodý, viaceré skladby majú rovnaký koncept – pomalší úvod a prvá sloha, za ktorou nastupuje refrén, ktorý vás väčšinou strhne už na prvé počutie. Tak je tomu aj v rovnomennej skladbe Stand Up And Fight, ktorá je ďalšou hymnickou výzvou do boja. V Stand Up And Fight sa opäť strieda melodický hlas s parádnymi riffmi a úderným súbojom Matthiasa so zbormi. The Great Escape je opäť jedinečnou zmesou viacerých rytmov. Po zaujímavom gitarovom intre sa nachvíľu Matthias opäť prejaví svojim chraplákom, no potom tempo mierne ustane, skladba naberie „veselý“ nádych. Opäť je tu súboj Matthiasa so zborovými vokálmi, ktorý mi pripomína hádku trollov v nejakom zabudnutom lese. Aby toho nebolo málo, na záver si to rozdajú spoločne v niekoľkých slohách a cítiť opäť silnú hymnickosť. Ak sa k slovu dostanú gitarové sóla, ako je to aj v prípade Fear The Fear. To je veľmi zaujímavý zážitok, pretože sóla sú vždy doplnené aj ďalším hudobným nástrojom, v tomto prípade klávesami. Zo skladieb ako je táto ide pravý folkový nádych, aj keď to možno až tak nepočuť, no príbeh je citeľný.

Piesne sú väčšinou svižné a majú okolo štyroch minút. No nájdu sa aj dlhšie ako práve Fear The Fear alebo End Of An Empire. Muzikanti dokážu poslucháča udržať vo vytržení aj v sedem minútovej skladbe a keď sa k vyburcovanému Matthiasovi v End Of An Empire na pár sekúnd pridal príjemný ženský symfonický vokál, doslova mi prebehol mráz po chrbte. To, čo predviedla celá kapela v tejto skladbe je pre mňa úchvatné majstrovstvo a kým som sa dostal na koniec albumu, End Of An Empire som si musel pustiť niekoľko krát po sebe. Ako keby operný spev na záver to všetko zaklincoval, no aby ste z toho náhodou nedostali infarkt, nasleduje pomalá The Bosphorus Freezes Over, ktorá dáva na známosť, že boj je na konci. Bojovníci v podobe muzikantov z Turisas znejú, akoby boj prehrali, no s tým nemôžem súhlasiť, pretože nado mnou jednoznačne zvíťazili. Bonusovky sú trochu vytrhnuté z kontextu a je jasné, že to nie je originálna tvorba Turisas, no v coververzii Black Sabbathu Supernaut páni skombinovali old schoolový rock/metal s gitarovou tancovačkou.

To, čo predviedol Matthias a vlastne celá kapela na Stand Up And Fight sa nedá nazvať ináč ako vynikajúce dielo. Pri Stand Up And Fight som zabudol, že existujú nejaké Korpiklaani, Eluveitie alebo Fintroll. Turisas si týmto albumom dláždia cestu priamo k týmto folk metalovým lídrom. Tomu som len rád, pretože posledné albumy Korpiklaani a Fintroll podľa mňa za veľa nestáli. Folk metal síce väčšinou nie je pre náročných poslucháčov, no Turisas dokazujú, že aj pri tomto bláznivom štýle sa dá robiť poriadna precítená robota a pri počúvaní albumu sa určite nebudete nudiť.

Žáner: symphonic/folk metal Krajina pôvodu: Fínsko Vydavateľstvo: Century Media Dátum vydania: 23.2.2011 Web: www.turisas.com
Zostava: Mathias „Warlord“ Nygard – vokály, perkusie Jussi Wickstrom – gitara Hannes „Hanus“ Horma – basgitara Tuomas „Tude“ Lehtonen – bicie Olli Vänskä – viola Netta Skog – akordeón	Diskografia: Battle Metal – 2004 The Varangian Way – 2007 Stand Up And Fight – 2011
Tracklist: The March Of The Varangian Guard (3:51) Take The Day! (5:26) Hunting Pirates (3:44) Venetoi! – Prasinoi! (3:49) Stand Up And Fight (5:28) The Grand Escape (4:52) Fear The Fear (6:14) End Of An Empire (7:17) The Bosphorus Freezes Over (5:38)	Definitíva: Stand Up And Fight nemôže chýbať  v archíve žiadneho folk metalového fanúšika. Zmes niekoľkých vynikajúcich prvkov  a vynikajúcich výkonov celej kapely  skúseného poslucháča určite zaujmú. Aj keď je tento album dosť priamočiary, napísať recenziu mi dalo zabrať, pretože keby som mal vyjadriť všetky pocity  z tohto albumu, recenzia by mala osem strán  a chválospevy by sa opakovali. Stand Up And Fight si jednoducho treba vypočuť, aby ste sa mohli nadchýnať a objavovať všetky  tie skvelé pocity pri jeho počúvaní aj vy.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla