Deprecated: Function create_function() is deprecated in /data/3/b/3b202ed1-f866-4a93-a8e8-ecff02b28d46/valhalla.sk/web/wp-content/plugins/related-posts-by-zemanta/init.php on line 183

Deprecated: Function create_function() is deprecated in /data/3/b/3b202ed1-f866-4a93-a8e8-ecff02b28d46/valhalla.sk/web/wp-content/plugins/related-posts-by-zemanta/recommendations.php on line 173

Deprecated: Function create_function() is deprecated in /data/3/b/3b202ed1-f866-4a93-a8e8-ecff02b28d46/valhalla.sk/web/wp-content/plugins/related-posts-by-zemanta/init.php on line 183

Sobotňajší program otvorili na druhom pódiu českí melodici EAGLEHEART a na hlavnom, Ukrajinci HELL:ON. My sme sa však na futbalové ihriská vo Zvolenskej Slatine dostali až o niečo neskôr. Prvýkrát som spozornel pri maďarskej kapele VESZTEGZAR. Jej riffy pripomínali až nechutne legendárnu METALLICU a keď začal spevák growlovať, tak som ozaj nevedel, či sa smiať alebo plakať. Myslím, že miesto takejto formácie sa na hlavnom pódiu mohla predviesť nejaká zo slovenských skupín.

Prvou kapelou, ktorú sme si poctivo pozreli celú boli Nemci FREEDOM CALL. Netuším, ako to táto partia robí, ale aj keď ich vidíte po neviem koľkýkrát, jednoducho vás ich koncert strhne a baví. Pozitívna energia, ktorá ide z tejto štvorice hudobníkov je obdivuhodná. Chris Bay je rodený frontman, navyše poznať, že jeho slová medzi skladbami sú úprimné a úsmev nefalšovaný.

„Happy metal party“ odštartovala „Union of the Strong“ a vo veselom duchu sa pokračovalo pri piesňach ako „Tears of Babylon“, „Freedom Call“, „Power & Glory“, „We Are One“, až po posledné dve – „Warriors“ a „Land of the Light“. Bolo až krásne sa dívať na kapelu, ktorá si koncert poriadne užívala a radostný dav. Aj napriek tomu, že bolo len 14:30 hod., FREEDOM CALL mali slušnú divácku návštevu. Zaujal aj približne 10-ročný chlapec úplne vpredu, ktorý si poctivo s kapelou odspieval celý koncert. Opäť raz sa nevyznamnenali zvukári, ktorí „utopili“ klávesy vo viacerých piesňach. Fanúšikom to však evidentne neprekážalo …

Béčkové pódium patrilo potom Zvolenčanom ENDLESS MAIN, ktorí podobne ako RAVENCLAW ohlásili špeciálneho hosťa. Tým bol brazílsky spevák Andre Matos. Od úvodu ich vystúpenia ich sprevádzali žiaľ technické problémy, ktoré sa podpísali aj na výkone kapely samotnej. Okrem toho museli odohrať koncert bez klávesáka, kde jeho časti boli pripravené zo samplov. To však evidentne nepochopil zvukár… Zvuk smerujúci z pódia nebol vôbec dobrý a navyše kapele šiel do odposluchov tiež jeden veľký bordel.

Hralo sa väčšinou z debutového albumu „Sea of Lies“, Andre Matos si so spevákom Mišom Šepetkom zaspievali duet v „Angels and Demons“. Aj napriek nespochybniteľnej Matosovej charizme to však nebolo úplne to pravé orechové. Andre je na pódiu ako doma, snažil sa počas koncertu spolupracovať so všetkými členmi kapely, ale tí mali akoby zviazané ruky a nohy nielen kvôli technickým problémom, ale mal som pocit, akoby aj kvôli tomu, že si začali uvedomovať, kto s nimi stojí na pódiu.

Zas nechápte ma zle, úplná tragédia to nebola. Trošku však nerozumiem jednej veci, pretože chalani sú veľmi zdatní muzikanti, ich štúdiové nahrávky sú kvalitné, úderné, no ich power metal s prvkami progressive nevedia na predať na pódiu, a to si už všímam u nich dlhšie. Na tom jednoznačne musia zapracovať. Dovolím si tvrdiť, že práve ENDLESS MAIN najviac doplatili na zvukára a vybrali ostal im v rukách Čierny Peter festivalu.

Opäť nás čakal rýchly presun k väčšiemu stageu, kde už bolo všetko pripravené na populárnych Rusov ARKONA na čele s charizmatickou Mášou. Pódium zdobili motívy zo stále aktuálneho albumu „Yav“. Od prvých tónov sa spustila poriadna pohanská veselica, Máša bola nezastaviteľná, bolo ju celé pódium a More Than Fest jej žral každé jedno gesto a dnes už obligátne „Ďakujem, bratia“. Navyše spievala parádne, či už čisté alebo growlové časti.

Veľmi potešilo opätovné zaradenie piesne „Ot serdca k nebu“ do ich setlistu. Počas 60-minút, ktoré mala skupina k dispozícii odzneli napríklad aj piesne „Goi, Rode, Goi!“, „Liki Bessmertnykh Bogov“, „Slavsia Rus“, „Kupala i Kostroma“, „Stenka na Stenku“ alebo „Yarilo“. Pod pódiom, sa spievalo, tancovalo, zabávalo, zamrzel len opäť nie veľmi kvalitný zvuk. ARKONA naživo nesklame nikdy a to potvrdili aj na More Than Feste.

Program pokračoval v rýchlom slede samozrejme aj napravo od hlavného pódia, ktoré patrilo na 40 minút legende z Veľkého Krtíša, kapele MIDNIGHT SCREAM. Power metal s poriadnym thrashovým základom sa ozýval celý areálom. Gitarista Pali Ďuriš a spol. sa  hudbou bavia, čo predviedli aj vo Zvolenskej Slatine. V kapele sa už naplno udomácnil aj basák Klimo.

Okrem už preverených piesní „Honeybadger“, „Pirates Dream’s“ alebo „Fuga Mortis“ odohrali Veľkokrtíšania aj zbrusu novú pieseň, ktorá sa objaví na ich pripravovanom albume. Rozhodne sa máme na čo tešiť.

Tesne pred 18. hodinou nastal čas na poriadnu melodickú porciu, na javisko vyšli Fíni STRATOVARIUS a koncert odpálili piesňou „My Eternal Dream“. Najväčšie ovácie samozrejme zožal spevák Timo Kotipelto. Často sa diskutuje o jeho speváckom výkone, no na More Than Feste som nepostrehol žiadny zádrheľ.

Je pravdou, že práve STRATOVARIUS ma až tak neberú, ale fungovala celá kapela, od spomínaného Tima, cez klávesáka Jensa Johanssona, až po bubeníka Rolfa Pilveho. Fanúšikovia sa však bavili a z plného hrdla si zaspievali s kapelou refrény takmer každého songu. Milo prekvapilo zaradenie piesne „Against the Wind“ z albumu „Fourth Dimension“. Mňa osobne potešila aj pieseň „Eagleheart“. Myslím, že aj samotnej skupine sa publikum a atmosféra na More Than Feste veľmi páčili. Záver ich setu už patril neodmysliteľným piesňam „Black Diamond“ a „Hunting High and Love“, pri ktorej spieval snáď každý vo festivalovom areáli.

Po riadnej dávke melodiky prišiel čas na tvrdšie tóny a vzdanie slávy slovanským predkom. Na béčkovom pódiu to roztočila Hiraxova banda RAMCHAT. Koncert odpálili novou piesňou „Zvlčili sme“, celé vystúpenie bolo súčasťou ich turné k novému albumu „Atrana“.

O zručnosti týchto muzikantov, ktorí stále pri zrode slovenského undergroundu, nemôže byť pochýb, čo dokazovali aj vo Zvolenskej Slatine. Slova medzi piesňami sa už tradične chytil Pavel „Hirax“ Baričák, ktorý rozpovedal príbeh o nasledujúcej skladbe. RAMCHAT boli jednoznačne najtvrdšou skupinou vystupujúcou na vedľajšom pódiu počas celého festivalu, čo odmenilo aj početné publikum.

Po RAMCHAT vyliezlo na hlavné pódium germánske thrash metalové trio SODOM, mimochodom, bol to vôbec prvý koncert tejto legendy na Slovensku počas ich 35 ročnej existencie. O ich vystúpení by sa v stručnosti dalo napísať: prišli, videli a zvíťazili. Od úvodnej pecky „In War and Pieces“, cez „Sodomy and Lust“ sypali do ľudí nekompromisnú porciu thrash metalu. Každá pieseň mala naživo riadne grády. Konečne môžem pochváliť aj zvuk, ktorý smeroval k ľuďom. Rozoznateľný bol každý nástroj a aj Angelripperov vokál.

Bolo až neuveriteľné, ako sa páni muzikanti bavia hraním a s akým nasadením odohrali každú pieseň. Potešili „Nuclear Winter“, „Agent Orange“, alebo „Stigmatized“. Vrchol koncertu prišiel s coverom „Iron Fist“ od legendárnych MOTÖRHEAD, Tom Angelripper vzdal poctu Lemmymu nielen slovami a spomínaným songom, ale aj tým, že si nastavil mikrofón v Lemmyho štýle. Paráda, páni muzikanti.

Úplný záver koncertu SODOM obstarali „Remember the Fallen“ a „Ausgebombt“. Sedemdesiatpäť minút v spoločnosti thrash metalových veteránov ubehol veľmi rýchlo (človek si ani neuvedomil, že sa počas ich setu zotmelo) a dovolím si tvrdiť, že sme videli predčasný vrchol koncertu.

Skupinu AINT na béčkovom pódiu sme vynechali, a na hlavnom už bolo všetko pripravené na rýchlych melodikov DRAGONFORCE. Spevák Mark Hudson je hospitalizovaný, tak si skupina vzala na výpomoc Taliana Alessia Garavella a musím uznať, že spieval naozaj dobre. Zdatne mu sekundovala celá kapela na čele s gitarovým rýchlikom Hermanom Li. V ničom nezaostával ani ďalší gitarista Sam Totman, či basák Frédéric Leclercq. O ukrajinskom klávesákovi Vadimovi je známe, že robí počas koncertov riadnu šou a to potvrdil aj na More Than Feste. Bol nezastaviteľný, skákal, behal, ako vlastne celá kapela. A to je v mojom prípade aj menší kameň úrazu pri DRAGONFORCE. Ich „pobehujúci cirkus“ mi príde až nevkusný, ale beriem, na tom si založili svoj imidž a kariéru. Koniec-koncov, ľudia to majú radi a dali im to najavo aj fanúšikovia vo Zvolenskej Slatine.

Koncert začali piesňou „Holding On“, pokračovali „My Spirit Will Go On“ a „Heroes of Our Time“. Bubenícke sólo ich pomerne novej akvizície Gee Anzaloneho mi prišlo zdĺhavé, ešte že potom odznela známa „Cry Thunder“. Prekvapením pre mňa a myslím, že aj viacerých fanúšikov bola cover verzia „Ring of Fire“, ktorá v prevedení DRAGONFORCE dostala zaujímavý šat. Celkovo sú skladby tejto kapely dosť dlhé už aj na štúdiových albumoch a naživo boli ešte dlhšie. Časom som sa už začal pozerať na hodinky, kedy už skončia a blížil sa aj čas vstúpenia ďalšej kapely. Avšak DRAGONFORCE ešte zadelili „Valley of the Damned“, „Soldier of the Wasteland“ a až na záver prišla „Through the Fire and Flames“. Ja som bol celý už z tohto pobehujúceho ansáblu unavený, no bol som zrejme jediný, pretože skupina sa dočkala vskutku obrovského aplauzu.

Nesmierne som bol zvedavý aj na slovenskú symfonickú nádej, kapelu SYMFOBIA z Nitry. Dôvod bol jednoduchý, ich vystúpenia sú úprimné a plné energie a navyše, hrali konečne po tme. Čo sa žiaľ ukázalo trocha aj ako menší problém. Nie kvôli ich výkonu, ten bol opäť nadpriemerný, ale  kvôli už neraz spomínanému osvetleniu! Páni, akože osvetľovači, s evidentným zrakovým problémom, ich nasvietili fakt katastrofálne. Bolo to zlé, nielen kvôli foteniu, ale aj pre fanúšikov. Svetlá boli absolútne nevýrazné a tlmené. Žiaľ, ani zvuk nebol ideálny a Nitrania boli ďalšou kapelou, na ktorej sa „teplákový pán za mixom“ vybúril.

Našťastie spomínané problémy neovplyvnili ich výkon a koncert už tradične odpálili klipovkou „Dragon“. Hralo sa výhradne zo zatiaľ jedinej štúdiovky „Way of the Queen“. Naživo sa opäť ukázalo, akú majú tieto piesne silu.  Rovnomenná skladba ako celý album, „Sun“ alebo „Finally“, boli oveľa energickejšie ako na albume. V „Sun“ sa Erika s Peťou doslova hlasovo pretekali a spoločne to nesmierne ladilo a malo správny drive.

O zlepšenom Erikinom speve písať už netreba, bolo by to nosením dreva do lesa. Výborne jej sekundovala Peťa Hasarová. Dievčatá sa snažia pomaly zladiť na pódiu a darí sa im to čoraz lepšie. Robia to pekne postupne a prirodzene. Hecovačky publika z ich strany počas inštrumentálnych častí boli tiež príjemným oživením, ako aj úprimné vtípky o Erikinom korzete, ktorý sa jej rozopínal. Apropó, keď spomínam publikum. Na ich koncert bolo zvedavých naozaj dosť ľudí, ktorí sa poriadne zabávali. Čo môže kapelu tešiť, že okrem skalných fanúšikov si cestu k nim začínajú nachádzať aj noví a noví ľudia.

Po inštrumentálnej stránke vyčnievali najviac Piťukove gitarové sóla. Bubeník Vandy by sa mohol sem-tam krotiť, pretože jeho silový štýl hrania pôsobil miestami rušivo a nemal by hrať na svoje triko, ale v prospech kapely. Na záver koncertu oznámili skupine, že má ešte čas a môže zahrať ďalšiu pieseň. To bolo prekvapením aj pre členov samotných, takže bodkou za vydareným koncertom bola skladba „Pack of Wolves“. Fanúšikovia na More Than Feste mali čo dočinenia s momentálne s jednou z najlepších slovenských kapiel. SYMFOBIA predviedli jeden z najlepších koncertov na béčkovom pódiu a dovolím si tvrdiť, že aj na celom festivale.

Do konca celého festivalu už ostávala iba jedna jediná kapela. Jeden z headlinerov, opäť mužíci z krajiny tisícich jazier, družina Alexiho Laiha – CHILDREN OF BODOM. Na túto formáciu bolo zvedavých naozaj množstvo ľudí, dovolím si tvrdiť, že zrejme boli aj najväčším lákadlom celého podujatia. Avšak od úvodného vybehnutia na pódium mi niečo nesedelo. Kapele chýbalo väčšie nasadenie, pohyb a radosť z muziky. Počas celého koncertu som sa nemohol zbaviť dojmu, že formu veruže nemajú a sú na pódiu akoby nasilu. Jednoducho, urobiť si svoju „prácu“.

Zvuk opäť nebol najideálnejší, ale na tom sa už v závere reportu skôr bavím, ako sťažujem. O svetlách by sa dalo tiež polemizovať, ale vraj boli na celom festivale nastavené práve podľa požiadaviek CHILDREN OF BODOM. To je síce pekné, ale zrejme ich treba aj vedieť nastaviť… No, ale späť k vystúpeniu fínskych hudobníkov. Za čo musím Alexiho a spol. pochváliť je výber piesní, pretože došlo nielen na novšie veci, ale aj na preverené „starinky“. Hneď prvou bola pecka „Follow the Reaper“, aby ju vystriedala „In Your Face“. Z pestrého setlistu spomeniem napríklad „Everytime I Die“, „Hate Me!“ alebo novšiu „I Worship Chaos“, či opäť staršiu „Hate Crew Deathroll“.

S pribúdajúcim časom som si všimol, že festivalový areál začalo opúšťať viacero fanúšikov. Ťažko mi je hodnotiť či šlo o to, že ich koncert CHILDREN OF BODOM nebavil, alebo o to, že vonku už bolo dosť chladno, alebo o to, že sa istotne viacerí chceli vyhnúť masovému odchodu po koncerte a následným dopravným zápcham, ktoré sa ale našťastie nekonali. Tak či onak, jeden signál to značí. Ak vás vaša obľúbená kapela baví, vydržíte aj zimu, aj zápchy, len aby ste ich videli do konca.

Na koncerte CHILDREN OF BODOM niečo nefungovalo, chýbala tomu správna iskra a úprimnosť. Alexiho klasického „fuckovania“ pomedzi skladby sa zrejme presýtil nejeden fanúšik. Nemôžem však napísať, že by to bol vyslovene zlý koncert, odohraný bol poctivo, no chýbalo mu väčšie nasadenie, iskra a veruže aj atmosféra. S celým festivalom sa CHILDREN OF BODOM rozlúčili skladbami „Children of Decadence“ a „Downfall“.

Celú reportáž zakončím slovami, akými som ju včera začal. More Than Fest 2016 je už minulosťou. Oficiálne čísla návštevnosti k dispozícii veruže nemám, no myslím, že na festival zavítalo v piatok okolo 2 700 fanúšikov a v sobotu ich mohlo byť aj 3 000. A to je veruže slušné číslo na slovenské pomery a najmä, keď si vezmete, že festivalové leto je už na konci a istotne mnoho fanúšikov navštívilo viaceré akcie.

Aj napriek spomínaným organizačným nedostatkom však treba More Than Fest hodnotiť kladne. Čo bolo na celom festivale najlepšie bola skvelá atmosféra, ktorú vytvorili fanúšikovia. Pre nich môže byť vďakou to, že práve atmosféru si pochvaľovali v zákulisí takmer všetky kapely. More Than Fest sa robí najmä pre fanúšikov, preto im patrí veľká vďaka a obdiv, že si festival užili. Zároveň treba poďakovať aj organizátorom z EPG, za to, že sa do niečoho takéhoto veľkého vôbec pustili. Nebolo všetko ideálne, ale nie sú to nedostatky, ktoré sa nedajú v budúcnosti odstrániť. Držíme palce, aby sme sa všetci videli na More Than Feste 2017!

Najlepšie koncerty na  festivale predviedli (bez poradia): CRADLE OF FILTH, ENSIFERUM, SODOM, ARKONA, FREEDOM CALL, CITRON, RAVENCLAW feat. Kai Hansen a SYMFOBIA

PLUSY:
Atmosféra, fanúšikovia, mnoho kapiel, skvelí a priateľskí ľudia, počasie (až na dážď noc pred začiatkom)

MÍNUSY:
Osvetlenie a zvuk vo väčšine prípadov, pár organizačných nedostatkov